nedeľa, 21. apríl 2019Meniny má Ervín

Komunitný plán sociálnych služieb obce Jedľové Kostoľany 2018 – 2022

OBSAH:

Príhovor starostu obce Jedľové Kostoľany

Úvod

1. Východisková situácia poskytovania sociálnych služieb

1.1 Právny rámec poskytovania sociálnych služieb

1.2 Úlohy a kompetencie obce v zmysle platných sociálnych zákonov

2. Analýza demografických údajov a sociálnej situácie

2.1 Obyvateľstvo

2.2 Školstvo

2.3 Služby

2.4 Nezamestnanosť

3. Analýza demografických údajov a sociálnej situácie

3.1 Sociálne znevýhodnené skupiny

Seniori

Nezamestnaní a zamestnanci s nízkym vzdelaním

Deti, mládež a rodiny v riziku sociálneho vylúčenia

Zdravotne postihnutí

Občania so sociálnymi a spoločenskými problémami

4. Analýza požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb

4.1 SWOT analýza v sociálnej oblasti

5. Určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb

5.1 Priority rozvoja sociálnych služieb obce

6. Časový plán realizácie koncepcie rozvoja sociálnych služieb

6.1 Finančné podmienky

7. Spôsob vyhodnocovania koncepcie rozvoja sociálnych služieb

8. Podmienky a spôsob zmeny a aktualizácie KPSS

9. Súlad poskytovania sociálnych služieb

Záver

Prílohy

Použitá literatúra:

Mini príručka pre komunitné plánovanie sociálnych služieb – Woleková – Mezianová, SOCIA

Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších právnych predpisov

www.sodb.infostat.sk

www.jedlovekostolany.sk

Národný strategický referenčný rámec – základný strategický dokument SR, na základe ktorého Slovenská republika môže využívať zdroje z fondov EÚ v programovom období 2007 – 2013 a Partnerská zmluva 2014 – 2020

Programové vyhlásenie vlády 2016 – 2020

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020

Revidovaný národný akčný plán

Dekády začleňovania rómskej populácie

Stratégia rozvoja sociálnych služieb Nitrianskeho samosprávneho kraja

Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v  

systéme sociálnych služieb


Príhovor starostu obce Jedľové Kostoľany

Vážení občania,

prihováram sa k Vám aj touto cestou a to predstavením Komunitného plánu sociálnych služieb obce Jedľové Kostoľany, ktorý bol spracovaný v tomto roku v zmysle Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorý je platný od 1.1.2009. Komunitný plán je metóda, pomocou ktorej môžeme plánovať obsah a rozsah sociálnych služieb tak, aby zodpovedali špecifikám našej obce a potrebám našich občanov. Našou snahou je, aby sme postupne v ďalšom období zabezpečovali úlohy a ciele stanovené v Komunitnom pláne sociálnych služieb. Vďaka komunitnému plánu sa nám bude dariť adresnejšie a efektívnejšie využívať financie obecného rozpočtu pre skvalitnenie sociálnych služieb tam, kde je to potrebné a dôležité. Dokument je podkladom nielen pre odborníkov, ale pre všetkých obyvateľov obce. 

Preto všetkým realizátorom a poskytovateľom sociálnych služieb želám veľa úspechov pri mobilizácii zdrojov v obci a naplnenie spoločne plánovaných zámerov v obci.

Dušan Kazímír, starosta obce


Úvod

Vývoj spoločnosti zavádza do praxe nové pojmy, nové technológie, nové prístupy. Celá spoločnosť prechádza vývojovým procesom, ktorý si vyžaduje pulz doby. V tejto súvislosti sa do praxe zavádza aj pojem „komunitné plánovanie“, hoci jeho obsah rozhodne nie je novinkou.

Zmyslom komunitného plánovania najmä v obciach je aktivizácia obyvateľstva a skvalitnenie poskytovania sociálnych služieb spoločným, koordinovaným postupom. Výsledkom komunitného plánovania by mala byť odpoveď na otázky typu:

  • Aké sociálne služby treba vytvoriť?
  • Aké sociálne skupiny potrebujú zvýšenú starostlivosť?
  • Aké má obec ľudské, materiálne a finančné zdroje na poskytovanie sociálnych služieb?

Cieľom komunitného plánovania je najmä posilňovanie sociálnej súdržnosti všetkých obyvateľov obce a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii jednotlivcov a skupín. Komunitný plán obce sa vypracúva v súlade s národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb s ohľadom na miestne špecifiká a potreby. Stratégia rozvoja sociálnych služieb obce v predpokladanom komunitnom pláne zahŕňa v sebe aktualizáciu kompetencií podľa novej legislatívy zákona o sociálnych službách, ktorý značne rozširuje pôsobnosť obce a prioritne podporuje rozvoj:

  • zvyšovania kvality poskytovaných sociálnych služieb,
  • komunitných a terénnych služieb,
  • sociálneho poradenstva, prevencie a krízovej intervencie,
  • odborného a osobného rastu zamestnancov v sociálnych službách

Zmyslom komunitného plánovania je taktiež aktivizácia obyvateľstva a skvalitnenie poskytovania sociálnych služieb spoločným koordinovaným postupom, posilňovanie sociálnej súdržnosti všetkých obyvateľov obce a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii jednotlivcov a skupín. Hlavným zámerom realizácie komunitného plánu sociálnych služieb je spokojnosť občanov s poskytovanými službami obci, zvýšenie kvality života, aktívny záujem ľudí o udržateľnosť a rozvoj komunity obce.


1. Východisková situácia poskytovania sociálnych služieb

1.1 Právny rámec poskytovania sociálnych služieb

V roku 2008 pristúpilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k zásadnej zmene pri poskytovaní sociálnych služieb v Slovenskej republike. Prijatím zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009 sa stanovili nové postupy a formy poskytovania sociálnych služieb. V zákone o sociálnych službách sú podrobne upravené povinnosti poskytovateľa sociálnej služby. Ide napríklad o povinnosť poskytovateľa sociálnych služieb vypracovať a dodržiavať procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnych služieb tzv. štandardy kvality.

Zákon o sociálnych službách rozdeľuje sociálne služby do 5 skupín v závislosti od povahy nepriaznivej sociálnej situácie alebo od cieľovej skupiny, ktorej sú určené:

  1. sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb (nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízko prahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania),
  2. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu),
  3. sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku (zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, opatrovateľská služba, prepravná služba, sprievodcovská a predčitateľská služba, tlmočnícka služba, sprostredkovanie osobnej asistencie, požičiavanie pomôcok),
  4. sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií (monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií),
  5. podporné služby (odľahčovacia služba, pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, denné centrum, integračné centrum, jedáleň, práčovňa, stredisko osobnej hygieny).

Sociálna oblasť súvisí s dokumentmi vyššej úrovne a to:

  • Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020
  • Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014-2020
  • Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019
  • Národná stratégia na ochranu detí pre násilím Národná stratégia zamestnanosti do roku 2020
  • Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020
  • Koncepcia rozvoja sociálnych služieb NRSK  
  • Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015
  • Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Štát priamo v § 83, odsek 2 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách ukladá obci vypracovanie a schválenie komunitného plánu sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadní miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných na území obce a určí personálne, finančné, prevádzkové a organizačné podmienky na ich zabezpečenie.

MPSVR SR vydalo Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020, ako záväzný dokument, vypracovaný v súlade so zákonom slúžiaci ako nástroj  štátnej politiky rozvoja sociálnych služieb a taktiež systémovým vyjadrením záujmov, úloh a podporných opatrení vlády SR v tejto oblasti. Národné priority rozvoja sociálnych služieb sú odzrkadlením reálnej situácie poskytovania sociálnych služieb v SR (najmä ich nedostupnosť, nedostatočné materiálno technické zabezpečenie, personálne podmienky poskytovania sociálnych služieb) a vychádzajú z potrieb identifikovaných v rámci SR a zároveň z priorít Európskeho spoločenstva (dostupnosť, prístupnosť sociálnych služieb, ich finančná udržateľnosť).

Jedným z prierezových princípov národných priorít je deinštitucionalizácia sociálnych služieb a postupné znižovanie kapacity zariadení sociálnych služieb a prevádzkovanie zariadení s nízkou kapacitou (zariadenia rodinného typu) a podpora poskytovania terénnych a ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom.

Rozvoj sociálnych služieb je jedným z predpokladov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, a preto je nevyhnutné, aby obec zohľadňovala rozvoj sociálnych služieb v súlade so stanovenými národnými prioritami.


1.2 Úlohy a kompetencie obce v zmysle platných sociálnych zákonov

Kompetencie obcí v sociálnej oblasti sú rozsiahle a dotýkajú sa všetkých oblastí sociálneho zabezpečenia. Obec má nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní úloh spojených s riešením hmotnej aj sociálnej núdze občanov, sociálnej pomoci, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately a najmä v oblasti sociálnych služieb.

Miestna legislatíva:

  • všeobecné záväzné nariadenia obce, ktoré sa týkajú sociálnej problematiky
  • zásady poskytovania finančnej pomoci

Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov dáva obci tieto hlavné kompetencie a úlohy (podľa § 80 zákona 448/2008 Z.z. – Pôsobnosť obce) obec:

  • vypracováva, schvaľuje Komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom obvode
  • utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja
  • je správnym orgánom v konaniach o
    • odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári, v odkázanosti na opatrovateľskú službu
    • zániku odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v bode vyššie
    • odkázanosti na sociálnu službu v bode vyššie po zmene stupňa odkázanosti
    • povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu, alebo jej časť podľa podľa § 73 ods. 13
  • vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu v podľa § 51
  • poskytuje, alebo zabezpečuje poskytovanie:
    • sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre, nocľahárni, zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári
    • nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu
    • opatrovateľskej služby
    • prepravnej služby
    • odľahčovacej služby
    • pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31
    • terénnej sociálnej služby krízovej intervencie
  • poskytuje základné sociálne poradenstvo
  • môže poskytovať, alebo zabezpečovať poskytovanie aj iných druhov sociálnej služby podľa § 12
  • uzatvára zmluvu o
    • poskytovaní sociálnej  služby
    • poskytovaní finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľov sociaĺnej služby
  • zriaďuje, zakladá a kontroluje nocľaháreň, nízkoprahové denné centrum, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby a denný stacionár
  • môže zriaďovať, zakladať a kontrolovať aj iné zariadenia podľa tohto zákona
  • môže poskytnúť finančný príspevok podľa § 78a ods. 8 písm. a) a § 78aa ods. 5 na základe písomnej zmluvy podľa osobitného predpisu a kontroluje hospodárenie s ním
  • poskytuje podľa § 75 ods.1 a 2 finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby
  • môže poskytovať podľa § 75 ods. 6 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby
  • môže poskytovať podľa § 75 ods. 7 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby
  • kontroluje hospodárenie s finančným príspevkom pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a s finančným príspevkom na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
  • ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene o) a kontroluje ich plnenie
  • vedie evidenciu
    • posudkov o odkázanosti na sociálnu službu podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
    • rozhodnutí podľa písmena c)
    • prijímateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode
  • vyhľadáva fyzické osoby, ktorým treba poskytnúť sociálnu službu
  • poskytuje štatistické údaje z oblasti poskytovania sociálnych služieb štátnym orgánom sociálnych služieb na účely spracovania štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov
  • uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu
  • môže poveriť právnickú osobu, ktorú zriadila alebo založila, vykonávaním sociálnej posudkovej činnosti na účely vyhotovenia posudku podľa písmena d)7
  • vydáva písomné vyjadrenie podľa § 83 ods. 8

V ustanoveniach §§ 82 a 83 upravuje zákon o sociálnych službách úlohy obce v komunitnom rozvoji a komunitnom plánovaní:

§ 82 – Komunitný rozvoj, komunitná práca a komunitná rehabilitácia

  • Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona, na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu na účel predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov
  • Komunitná práca je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu problémov v rámci miestneho spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb
  • Komunitná rehabilitácia je koordinácia činnosti subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti….

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností  a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácií a podpora jej  začlenenia do spoločnosti. Za účelom vykonávania komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

§ 83 – Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb

  • Obec vypracováva komunitný plán sociálnych služieb v spolupráci
    • s inými poskytovateľmi sociálnych služieb v ich územnom obvode
    • s prijímateľmi sociálnych služieb v ich územnom obvode
  • Obec vypracováva a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb v územnom obvode

Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb obsahujú najmä:

  1. analýzu poskytovaných sociálnych služieb podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a poskytovateľov sociálnych služieb v územnom obvode obce,
  2. analýzu požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb a ďalších obyvateľov v územnom obvode obce na rozvoj sociálnych služieb podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a cieľových skupín v územnom obvode obce,
  3. analýzu demografických údajov a sociálnej situácie v územnom obvode obce,
  4. určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a cieľových skupín, vrátane kvantifikácie potrebnej kapacity týchto služieb, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, potrebného počtu miest v jednotlivých druhoch zariadení v územnom obvode obce,
  5. časový plán realizácie komunitného plánu sociálnych služieb s určením kapacity jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, počtu miest v jednotlivých druhoch zariadení, v jednotlivých rokoch v členení na existujúcu kapacitu a kvantifikovanú potrebu navýšenia kapacity tak, aby boli vytvorené podmienky na zabezpečenie dostupnosti sociálnej služby pre obyvateľov obce a vyššieho územného celku, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, vrátane určenia finančných podmienok, personálnych podmienok, prevádzkových podmienok a organizačných podmienok, ktoré vytvára obec a zapojené subjekty na tvorbu a realizáciu komunitného plánu sociálnych služieb,
  6. spôsob každoročného vyhodnocovania plnenia komunitného plánu sociálnych služieb,
  7. podmienky a spôsob zmeny a aktualizácie komunitného plánu sociálnych služieb.

Cieľom komunitného plánovania sociálnych služieb je:

  1. posilňovať sociálnu súdržnosť všetkých obyvateľov obce
  2. predísť sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín opäť vtiahnuť do života komunity tých, ktorí stoja na jej okraji

Obec schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb a do 15 dní od jeho schválenia ho predkladá vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa nachádza.

Komunita a komunitný rozvoj

Komunita je skupina osôb, ktorá žije v určitom zoskupení určenom najmä ulicou v obci alebo v časti a ktorú spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele.

Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb, na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu za účelom predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov.

Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva, hlavne rozvojom sociálnych služieb.

Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činnosti subjektov – rodina, mesto, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia sociálnych služieb, poskytovatelia služieb zamestnanosti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácií a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Za účelom vykonávania komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

Účastníci komunitného plánu sociálnych služieb.

Na trhu sociálnych služieb sa podieľajú traja aktéri – užívateľ, poskytovateľ a objednávateľ. Tieto tri skupiny sa sústavne a priebežne schádzajú a rokujú spolu o dohode, ako čo najlepšie naplniť predstavy a požiadavky každého z nich.

Prijímateľ sociálnej služby – je fyzická osoba, ktorá využíva sociálne služby, nakoľko sa ocitla v nepriaznivej sociálnej situácií.

Poskytovateľ sociálnej služby – je subjekt poskytujúci sociálne služby za podmienok stanovených zákonom alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila na tento účel:

  1. verejný poskytovateľ – obec, vyšší územný celok
  2. neverejný poskytovateľ – neziskové organizácie, občianske združenia,…

Objednávateľ sociálnej služby

Osoba, ktorá zabezpečuje poskytovanie sociálnych služieb, obec a vyšší územný celok  – subjekt v kompetencií ktorého je sociálna služba

Sociálna služba  je súbor odbornej, obslužnej alebo ďalšej činnosti, zamerané na:

  • prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity
  • zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a podpora jej začlenenia do spoločnosti
  • zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby
  • riešenie krízovej sociálnej situácie
  • prevenciu sociálneho vylúčenia

Sociálne bývanie

Úlohou štátu v rámci sociálnej politiky je vytvárať legislatívne a ekonomické podmienky pre dostupnosť bývania aj domácnostiam s nízkymi príjmami a pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva. Keďže časť obyvateľstva nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu bytu, ani takou výškou príjmu, ktorá by mu umožnila splácať hypotekárny úver, sú tieto domácnosti odkázané na pomoc verejného sektora.

Výstavbu nájomných bytov pre verejný nájomný sektor budú naďalej zabezpečovať hlavne obce. Je však potrebné vytvárať podmienky, aby sa do tejto výstavby mohli v širšej miere zapojiť aj neziskové organizácie a iné subjekty.

Sociálna politika v oblasti bývania definuje špeciálne formy bývania určené pre nasledovné kategórie:

  • občania, ktorí sa dostávajú do pozície skupín ohrozených sociálnym vylúčením,  napr.:
    • občania, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez práce,
    • ľudia s fyzickým alebo mentálnym postihnutím,
    • mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy,
    • starí ľudia, osamelí rodičia s deťmi a mnohodetné rodiny,
    • občania marginalizovanej rómskej komunity
  • marginalizované skupiny obyvateľstva, v najvyššej miere Rómovia, ktoré sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením napríklad v dôsledku straty bydliska, dlhodobej nezamestnanosti, závislosti od drog, nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti

Pre bývanie týchto skupín obyvateľstva treba vytvárať podmienky najme v sociálnom bývaní zodpovedajúceho štandardu, alebo v prípade niektorých špecifikovaných sociálne ohrozených či vylúčených skupín v rôznych zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých je poskytovaná osobitná sociálna alebo zdravotná starostlivosť a sú zabezpečené aj iné služby v závislosti od druhu a účelu zariadenia. Do kategórie sociálneho bývania možno zahrnúť:

  • nájomné byty vo verejnom nájomnom bytovom sektore vrátane malometrážnych bytov určených ako prvé bývanie pre mladé rodiny s tým, že nárok na takéto bývanie budú mať len domácnosti do stanovenej výšky príjmov,
  • byty a iné formy bývania pre domácnosti s nízkymi príjmami a skupiny so špecifickými potrebami, ako napríklad byty pre občanov v sociálnej núdzi, s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelých rodičov starajúcich sa o maloleté deti, mnohodetné rodiny, občanov po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, občanov s problémami sociálneho začlenenia a občanov bez prístrešia,
  • byty nižšieho štandardu pre neplatičov nájomného a pre marginalizované skupiny obyvateľstva
  • byty pre bývanie starších ľudí, pričom sa bude vychádzať z majetkových pomerov budúcich užívateľov.

Pre veľmi úzko špecifikované sociálne ohrozené či vylúčené skupiny obyvateľstva je bytová otázka zabezpečená vo forme zariadení sociálnych služieb. Medzi tieto zariadenia je možné zaradiť detské domovy, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, útulky atď.  Zariadenia sociálnych služieb však neslúžia na zabezpečovanie bývania, ich prioritou je poskytovanie sociálnych služieb.

Núdza

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s ním posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, stratu zamestnania.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. 

Osobitný príjemca je obec, alebo ak je to odôvodnené, iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Osobitného príjemcu určuje rozhodnutím ÚPSVaR. Ak osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky vo vecnej forme, je povinný ich poskytovať za cenu obvyklú a na mieste dostupnom občanovi v hmotnej núdzi. ÚPSVaR určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky a príspevkov nedosiahol účel. ÚPSVaR určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase. ÚPSVaR uvoľní osobitného príjemcu, ak pominuli dôvody na jeho určenie. Obec je osobitným príjemcom dávky a príspevkov na základe rozhodnutia ÚPSVaR aj vtedy, ak súhlasí, že bude vykonávať funkciu osobitného príjemcu voči všetkým občanom vo svojom územnom obvode, ktorým úrad priznal dávku a príspevky právoplatným rozhodnutím. Na takýto výkon osobitného príjemcu úrad s obcou uzatvorí dohodu. Osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky v peňažnej forme alebo vo vecnej forme a je povinný ich použiť len na prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. ÚPSVaR dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti.

Sociálne dávky

V minulosti bola hodnota sociálnej dávky často krát vyššia ako minimálna mzda či iný príjem. V novom systéme dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke motivujú občana zmeniť jeho sociálnu a životnú situáciu.

Hlavným cieľom týchto zmien je, aby si ľudia vlastným pričinením, aktivitou či majetkom pomohli a neboli závislí od sociálnych príjmov.

Pomoc v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoc v hmotnej núdzi a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinnosťou od 1. 7. 2016.

Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré s ním spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na:

  • úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie
  • základné vybavenie domácnosti
  • zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa
  • na mimoriadne liečebné náklady

túto dávku možno poskytnúť do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima. V súčasnosti dávku vypláca samospráva.

Deti poberateľov dávky v hmotnej núdzi majú nárok na dotáciu na stravu. Dotáciu na stravu môžu čerpať žiaci základných škôl a deti v materských školách.     


2. Analýza demografických údajov a sociálnej situácie

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby jeho obyvateľov. Základným riadiacim dokumentom, ktorý usmerňuje všetky plánované rozvojové aktivity obce je PHSR obce.

PHSR obce Jedľové Kostoľany deklaruje rozšírenú víziu obce takto:

 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je rozvojovým dokumentom, ktorého cieľom je dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce s dôrazom na využitie miestnych zdrojov, pri súčasnom rešpektovaní limít a zachovaní rovnováhy v jednotlivých zložkách života a životného prostredia. Úspešná implementácia PHSR môže v obci Jedľové Kostoľany napomôcť k zlepšeniu vybavenosti obce základnou infraštruktúrou, povzbudeniu podnikateľskej aktivity, rozvoju vidieckej turistiky, efektívnemu zvýšeniu využitia miestnych daností, aktivizácii miestneho obyvateľstva, oživeniu kultúrneho, športového a spoločenského života v obci, zlepšeniu sociálnej klímy a životného prostredia. Následne na to môže realizácia opatrení stanovených PHSR generovať príjmy a tým zvýšiť celkovú životnú úroveň obyvateľstva a zároveň postaviť pevné základy zodpovednej miestnej samosprávnosti .

Sociálna analýza je súhrn faktorov v oblasti sociálnej, technologickej, ekonomickej a politickej. Ide o problémy a zámery na celoštátnej či nadnárodnej úrovni, ktoré majú vplyv na miestny rozvoj sociálnych služieb. Jednotlivé faktory sa vzájomne ovplyvňujú a nemožno ich posudzovať oddelene.

Technologické faktory ovplyvnia tempo inovácií v technológiách, najmä informačných, podstatne zvyšujú produktivitu i kvalitu výroby. Z technologického hľadiska došlo k výraznému zlepšeniu kvality zariadení a objektov pre sociálne účely, stým však súvisí aj nárast financií potrebných na ich získanie, prevádzku a údržbu. Postupná informatizácia spoločnosti spôsobuje, že informácie z akejkoľvek oblasti sú šírené a dostupné rôznym spôsobom. V súčasnosti je možné poskytovať sociálne služby s využitím telekomunikačných technológií.

Sociologické faktory majú najväčší vplyv na vývoj spoločnosti a to:

  • demografické zmeny – znižovanie celkového počtu obyvateľov, znižovanie počtu detí a zvyšovanie počtu seniorov
  • zmeny v životnom štýle – rýchle životné tempo, viac stresu a menej pohybových aktivít, konzumný spôsob života, nárast kriminality a drogových závislostí, zhoršujúci sa zdravotný a fyzický stav populácie, vplyv techniky a médií,
  • oslabovanie tradičných ľudských hodnôt – zhoršovanie medziľudských vzťahov a komunikácie, peniaze ako meradlo hodnôt, kríza rodiny, zvyšovanie počtu rozvodov a deti narodených mimo manželstva.

Ekonomické faktory, ktoré svojimi zmenami za posledných dvadsať rokov ovplyvnili vývoj celej spoločnosti. V oblasti služieb vo verejnom záujme došlo k zmenám systému v oblasti organizácie, riadenia aj financovania. Od 1.júla 2002, kedy sa začala decentralizácia verejnej správy, prešli sociálne zariadenia a služby do pôsobnosti samospráv. Zariadenia získali viac kompetencií, v súčasnosti majú možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky z fondov EÚ.

Politické faktory určuje parlament a vláda zákonmi a programovými vyhláseniami alebo rozhodnutím vstúpiť do EÚ a NATO, zavedenie eura na Slovensku. Programovým vyhlásením Vláda SR sa zaviazala poskytovať pre obyvateľov taký sociálny program, ktorý bude garantovať udržanie a rozvoj ľudských, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv smerujúcich k dôstojnej životnej úrovni každého človeka. Systém sociálnej politiky bude nastavený tak, aby bol sociálne spravodlivý, transparentný, trvalo finančne udržateľný a aby zabezpečil rovnosť príležitosti. K prioritám vlády v sociálnej oblasti patrí politika zamestnanosti, pracovné vzťahy a sociálny dialóg, sociálne zabezpečenie, podpora rodiny, podpora rodovej rovnosti a efektívnosti inštitúcií.     

V snahe zabezpečiť kontinuitu a efektivitu poskytovaných sociálnych služieb a súčasne v snahe podporiť zotrvanie ľudí odkázaných na pomoc čo najdlhšie v ich prirodzenom rodinnom prostredí, prebiehal proces deinšitucionalizácie sociálnych služieb na Slovensku. Vláda SR schválila dňa 30. 11. 2011 Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti (ďalej len „Stratégia DI“). Slovenská republika sa týmto dokumentom hlási k  celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov dlhodobo uplatňovaného, ale už historicky prekonaného modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach, menovite detí v náhradnej starostlivosti a ľudí so zdravotným postihnutím, seniorov, a jeho nahradenie alternatívnym modelom služieb a opatrení, svojím charakterom čo najviac podobným podmienkam bežného života.

Základným zámerom deinštitucionalizácie v Slovenskej republike je vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov, odkázaných na pomoc spoločnosti,  v prirodzenom sociálnom prostredí komunity, prostredníctvom komplexu kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme. Dňa 14. 12. 2012 bol schválený  Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. Vypracovanie Národného akčného plánu DI je jednou zo základných úloh  Stratégie DI. Národný akčný plán DI predstavuje základný plánovací dokument Stratégie DI v oblasti prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb v Slovenskej republike.

Poloha obce

Obec Jedľové Kostoľany leží na južnom svahu Tríbečských vrchov a severných svahoch Pohronského Inovca. Celková výmera územia obce je 2 729 ha. Intravilán obce leží v nadmorskej výške   od 350 m n. m. – do 700 m n. m., stred obce vo výške 400 m n. m., územie sa zaraďuje do klimaticky mierne teplej oblasti, mierne suchej klímy, s malou inverziou teplôt. Vrchovinný chotár odvodňuje Žitava. Tvoria ho sopečné horniny, andezity a tufy, vápence, pieskovce, bridlice a kryštalické bridlice. Značná časť je zalesnená listnatým lesom. Má hnedé lesné pôdy.

Chotár obce sa využíva na poľnohospodárske a taktiež na turistické a rekreačné účely.

Poloha obce je veľmi výhodná vzhľadom na to, že obec sa nachádza v tichej prírodnej lokalite, turisticky vyhľadávanom mieste, v blízkosti okresného mesta a preto je možné ju považovať za obec s veľkým potenciálom rozvoja, rekreácie a agroturistiky. Obec Jedľové Kostoľany je súčasťou okresu Zlaté Moravce, je členom regiónu „Hrušovsko Beňadický“ a územne patrí do Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Vznik obce:

Obec Jedľové Kostoľany je doložená z r. 1387 ako Fenyeukoztholvan. Ďalšie doložené názvy sú: Jedlowe Kostolany (1773), maď. Fenyőkosytolány. Obec patrila hradu Hrušov, ktorý mal v chotári obce strážnu vežu Živán. Od 17. storočia patrila panstvu Topoľčianky. V r. 1424 bolo v obci mýto, v r. 1536 pivovar, v r. 1537 získal A. Thurzo právo ťažiť v chotári zlato a drevo. V r. 1601 mala obec 26 domov, v r. 1720 mala 19 daňovníkov a v r. 1828 mala 107 domov a 691 obyvateľov. V 18. storočí tu pracovala skláreň, v r. 1859 začali ťažiť hnedé uhlie. Za I.ČSR boli Jedľové Kostoľany obcou maloroľníkov, lesných robotníkov a baníkov. Ťažbu na bani Viktória zastavili v r. 1924. Obec trpela veľkou nezamestnanosťou. MO KSČ založená v r. 1932 viedla hnutie maloroľníkov a dedinskej chudoby. V r. 1932 a 1935 tu boli protiexekučné vzbury . Počas II. svetovej vojny sa SNP zúčastnila väčšina obyvateľov obce.

Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním v krízových rokoch.


2.1 Obyvateľstvo

V obci Jedľové Kostoľany podľa posledných údajov k 31. 12. 2017 býva 908 obyvateľov. Štatistické údaje o vývoji počtu obyvateľov nám ukazujú že nárast obyvateľstva sa mení rozvojom hospodárstva v regióne a v poslednej dobe badať pomalé klesanie počtu obyvateľstva. Podrobný vývoj obyvateľov obce ukazuje tabuľka č. 2.

Obyvatelia obce: národnostne dominantná – slovenská národnosť 84,78 %, ďalej národnosť česká 0,32 % a iná a nezistená 14,90 %. Rómska komunita nie je štatisticky vykázaná a je ťažké štatisticky vykázať, nakoľko sa hlási buď slovenskej alebo inej národnosti. Obyvatelia obce boli v minulosti prevažne poľnohospodári a remeselníci.  Podľa  Štatistického úradu SR v roku 2013 v obci žilo 913 obyvateľov, z toho 479 žien (52,46 %) a 434 mužov (47,54 %).

Tabuľka č. 1 Obyvateľstvo podľa vekovej štruktúry

Vek                            Počet             % zastúpenia

0 – 14                       117                           12,69 %

15- 59 muži            285                       

15- 59 ženy            244                        57,38 %

60 – viac                  276                          29,93 %

SPOLU:                   922                      100,00 %

Index starnutia:  235,90

Zdroj: ŠÚ SR 2016

 

Tabuľka č. 2 Vývoj počtu obyvateľov obce Jedľové Kostoľany

Rok                Počet obyvateľov      Index starnutia                                    

1991                        1 142               145,50

2001                        1 029               162,15

2009                           977                                                 

2011                           930                221,31

2013                           913                

2016                           922                235,90

2017                           908                

Zdroj: sodb.infostat.sk

Kvôli porovnateľnosti údaje sú počítané bilančnou metódou.

 

Vplyv demografického vývoja na vekové zloženie obyvateľstva v sledovaných skupinách  sa od celorepublikového priemeru odlišuje.

Keď porovnáme vekovú štruktúru obyvateľstva v obci za posledné roky tak vidíme, že obyvateľstvo je prestarnuté. Štatistické údaje  a hlavne index starnutia nám ukazuje, že za posledných 10 rokov sme mohli pozorovať vyššie tempo starnutia obyvateľstva.

Štruktúra obyvateľstva obce v dôsledku stagnácie počtu obyvateľov predproduktívnom veku oproti nárastu poproduktívnym v blízkej budúcnosti prinesie aj demografický problém prestarnutie obyvateľstva a problém v sociálnej starostlivosti obyvateľstva. Kvôli permanentnej prevahe poproduktívneho obyvateľstva treba uvažovať o doplnení vhodnej formy poskytovania sociálnej služby v obci. Vhodnou alternatívou do budúcna môže byť zabezpečenie permanentnej opatrovateľskej služby a stravovania, zreteľom na zotrvanie prijímateľov v domácom prostredí alebo v komunite, k vytvoreniu podmienok pre plnohodnotný spoločenský a kultúrny rozvoj cieľovej skupiny.

Nakoľko finančné možnosti obce sú obmedzené, obec podporuje prípadnú snahu verených subjektov poskytujúce sociálne služby na zabezpečenie potrebných služieb pre obec.


2.2 Školstvo

V obci Jedľové Kostoľany sa nachádzajú výchovné zariadenia Materská škola a Základná škola. Školská výchova podľa dostupných údajov sa traduje už od prvej polovice 18. storočia ako cirkevná škola.

Základná škola

Základná škola s celodennou prevádzkou bola odovzdaná do zriaďovateľskej právomoci obce v roku 2002. Oficiálny názov školy je Základná škola Jedľové Kostoľany. Výchovno-vzdelávací proces prebieha podľa platných učebných osnov a štandardov jednotlivých predmetov na I. stupni podľa základného variantu a štátneho vzdelávacieho programu I. stupňa základnej školy ISCED1, na II. stupni podľa druhého variantu učebných plánov a štátneho vzdelávacieho programu II. stupňa základnej školy ISCED2. Prevádzka školy je jednozmenná, popoludní prebieha výchovno-vzdelávacia činnosť v oddelení ŠKD,  záujmová činnosť a organizované aktivity rôzneho charakteru. Žiaci majú zabezpečenú teplú stravu zo Školskej jedálne. V rámci mimoškolských aktivít existuje školský klub detí, ktorý ponúka jej členom rôzne formy trávenia voľného času. Škola využíva od roku 2001 internet a informačné a komunikačné technológie. Škola sa úspešne uchádza o rôzne projekty na získanie finančných prostriedkov na zvýšenie kvality výchovy, čo sa odzrkadľuje na úspešnosti žiakov na rôznych súťažiach. V súčasnosti vo výchovno-vzdelávacom procese integrácia detí a žiakov z obce prebieha s pomocou asistenta učiteľa pre deti so zdravotným znevýhodnením. Počet žiakov je celkovo 62

Materská škola

Pre deti predškolského veku je zabezpečená celodenná starostlivosť v obci. V materskej škole pracujú kvalifikovaní pedagogickí zamestnanci, ktoré pripravujú pre deti bohatý edukačný program. Budova materskej školy je umiestnená v areály s dostatkom zelene, ideálne pre celodenný pobyt detí a deti majú zabezpečenú teplú stravu. Materskú školu navštevujú  deti vo veku od  3  – do 6 rokov. Počet deti v materskej škole je 18.

Zo sociálneho hľadiska existencia pedagogického dozoru v obci kladne vplýva na dospievajúcu mládež.


2.3 Služby

V obci je zastúpenie najmä drobných živnostníkov. Ich existencia na území obce značne vplýva na finančné možnosti obce a obyvateľstva. Všetky podnikateľské subjekty  pôsobia na komerčnej báze. Niektorý podnikatelia majú len sídlo v obci a svoju podnikateľskú aktivitu vykonávajú mimo obce

Miera ekonomickej aktivity v obci je okolo 44 %, časť obyvateľstva je napojená na štátne sociálne dávky. Narastá skupina občanov, ktorí nevedia hospodáriť s finančnými prostriedkami. Vyše 79 % ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádza za prácou mimo obce. Chýbajú možnosti zamestnávať obyvateľov s najnižším vzdelaním.

Kultúra, šport, zdravotníctvo

Spoločenský život je veľmi aktívny, na ktorom sa zúčastnia vekové kategórie od detí po seniorov.

Športovo-rekreačné zariadenia a aktivity  –  Detské ihrisko, Futbalové ihrisko,  futbal, turistika, cykloturistika, požiarnické súťaže, Beh oslobodenia, Machulinská dvadsiatka, Futbalový miniturnaj, možnosti pre poľovníctvo…

Kultúrne zariadenia a aktivity –  Knižnica, Kultúrny dom,…

Fašiangy, MDD, Stavanie mája, Deň matiek, Kostolianske krojované slávnosti, Stretnutie s dôchodcami – Deň úcty k starším, Adventný veniec, Mikuláš, Silvester … 

V obci nie je zdravotné stredisko s lekárňou.  Revitalizácia obce je dokončená.

Obec o dianí v obci informuje obyvateľstvo a širokú verejnosť prostredníctvom  internetovej stránky www.jedlovekostolany.sk

V obci sú vytvorené podmienky  na uskutočňovanie rôznych obecných, kultúrnych a športových podujatí, ktoré poskytujú občanom i turistom ideálne podmienky na stretávanie sa pri rôznych príležitostiach a prostredie pre trávenie voľného času.


2.4 Nezamestnanosť

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo pracuje v priemyselnej výrobe, dochádzajú denne za prácou a v poľnohospodárstve a s ním súvisiacich službách.

Štatistické údaje v tejto oblasti sú dosť relatívne čísla. Každá inštitúcia si vedie svoju vlastnú štatistiku podľa vlastných kritérií. Obec nemá k dispozícii informácie o zamestnaní svojich občanov, k dispozícii sú iba údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie (tento údaj však nezahŕňa celkový počet nezamestnaných z dôvodu chýbajúcich údajov o dobrovoľne nezamestnaných). Taktiež nie je k dispozícii údaj o počte osôb, ktoré pracujú v zahraničí.

Skrytú nezamestnanosť, t.j. nezamestnanosť ľudí, ktorí nie sú evidovaní ako uchádzač o zamestnanie, alebo boli z evidencie z rôznych dôvodov vyradení, nie je možné zistiť. Taktiež počet evidovaných nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie nekorešponduje s počtom občanov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi.

Najmenšie šance umiestniť sa na trhu práce majú hlavne starší občania nad 50 rokov, taktiež absolventi škôl, občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, občania s nízkou úrovňou vzdelania a dlhodobo nezamestnaní. Kým pre starších ľudí je typické, že nie sú schopní pružne reagovať na zmenu trhu práce, absolventi škôl majú problém nájsť si svoje prvé zamestnanie kvôli nedostatočnej praxi.

Z dostupných informácií bol zostavený prehľad o miere  nezamestnaných :

Rok:                           Miera nezamestnaných:

2001                                13,12 %

2011                                  7,85 %

2016                                  5,74 %

2017                                  3,41 %

ÚPSVaR Zlaté Moravce

Uvedené údaje odzrkadľujú na jednej strane pozitívny jav, že región drží nezamestnanosť na nižšej úrovni ako je slovenský priemer, ale na druhej strane badať odliv obyvateľstva za prácou z územia. Vyše 79 % ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádza za prácou mimo obce. Počet uchádzačov sa bude pravdepodobne ešte zvyšovať z dôvodu redukovania prevádzok nielen v obci, ale aj v širokom okolí. V dôsledku tejto skutočnosti mesto zaznamenáva nepriaznivý trend vo vývoji ekonomiky a preto by mal  podporovať aktivity podnikateľského sektora pri vytvorení nových pracovných miest.


3. Analýza demografických údajov a sociálnej situácie

Východiskom k spracovaniu analýzy stavu poskytovaných sociálnych služieb boli dostupné údaje v územnom obvode obce, získané osobným, telefonickým a elektronickým kontaktom s poskytovateľmi sociálnych služieb od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Sociálna služba môže byť poskytovaná ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava. V zmysle zákona o sociálnych službách má poskytovanie sociálnych služieb v prirodzenom prostredí klienta prednosť pred pobytovou formou. Z uvedeného dôvodu sa kladie a aj v budúcnosti bude klásť dôraz na rozvoj ambulantných a terénnych sociálnych služieb, čo je aj v súlade s Národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb na obdobie rokov 2015 – 2020. Sociálna infraštruktúra je určená na uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Jej rozmiestňovanie je spojené so štruktúrou osídlenia ako aj veľkosťou obce.

Sociálne služby podľa druhu sú:

  • Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach.
  • Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi.
  • Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.
  • Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií.
  • Podporné služby.
  • Sociálne služby možno účelne a vhodne spájať.

V obci nepôsobí sociálne zariadenie, v ktorom je možné zabezpečiť sociálnu službu odkázaným v zariadení. Najbližšie zariadenie s pobytovou formou sa nachádza v Zlatých Moravciach, kde je možnosť zabezpečiť potrebné sociálne služby v zariadení. Opatrovateľská služba nie je v prevádzke. Sociálne služby pre túto sociálnu skupinu v súčasnosti zabezpečuje aj rodina s využitím ďalších systémov sociálneho zabezpečenia a pomoci cez dávky. Koordinácia sociálnej služby pre obec je riešená dodávateľsky – na posúdenie problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Chýba terénny pracovník na vyhľadávanie a evidenciu občanov odkázaných na sociálnu službu. V obci nie je registrovaná miestna organizácia zdravotne postihnutých osôb. 

V poslednej dobe badať ťažkosti s umiestnením odkázaných na pomoc v zariadeniach. Je nevyhnutné vytvorenia sociálneho zariadenia pre potreby obce a regiónu v spolupráci s VÚC, regionálnym združením obcí alebo s tretím sektorom, nakoľko za niekoľko rokov kvôli prestarnutiu obyvateľstva vznikne problém so sociálnymi službami  v obci ako aj v regióne.  Preto obec podporuje aktivity subjektov na vytvorenie sociálneho zariadenia pre potreby obce a regiónu.

Vo výhľadovom pláne je permanentné zabezpečenie opatrovateľskej služby a stravovania, zreteľom na zotrvanie prijímateľov v domácom prostredí, k vytvoreniu podmienok pre plnohodnotný spoločenský a kultúrny rozvoj cieľovej skupiny.

Nakoľko finančné možnosti obce sú obmedzené, obec podporuje prípadnú snahu subjektov poskytujúce sociálne služby na zabezpečenie potrebných služieb pre obec.

Obec poskytuje najmä tieto sociálne služby:

  • dohľad nad nesvojprávnymi občanmi (spolupráca s okresným súdom)
  • funkcia osobitného príjemcu sociálnych dávok
  • návštevy jubilujúcich starších občanov ( narodeniny, výročia svadby)
  • stretnutia dôchodcov
  • pomoc v krízových situáciách (živelná pohroma, rodinná tragédia….)
  • poskytovanie finančnej podpory odkázaným
  • v prípade potreby zabezpečenie terénnej opatrovateľskej služby
  • v prípade potreby zabezpečenie stravovania odkázaných

Obec v prípade potreby podporuje:

  • poskytovanie sociálnych služieb s verejnými a neverejnými poskytovateľmi pre potreby obce.

3.1 Sociálne znevýhodnené skupiny

Cieľovým zameraním sociálnej práce je nielen jednotlivec, ale najmä skupina, komunita a sociálne prejavy, ktoré sa ich týkajú. Ide o subjekt, ktorý je definovaný spoločným znakom odvodeným od sociálneho znevýhodnenia, t.j. od znaku, ktorý  ho posúva do polohy závislosti na iných osobách alebo na štátnych opatreniach. Celkový počet obyvateľov komunity má trvale klesajúcu tendenciu, čo preukazuje úbytok populácie ako aj migrácia, tento vývoj z dlhodobého hľadiska môže pôsobiť problémovo aj na oblasť sociálnych služieb.

Veková štruktúra, ktorá je súčasnosti relatívne stabilizovaná má vzhľadom k vysokému rastu indexu starnutia a indexu ekonomickej závislosti jednoznačnú tendenciu ďalšieho a trvalého nárastu poproduktívnej kategórie populácie v komunite, čo je vo väzbe na ďalšie skutočnosti významným faktorom a indikátorom pre plánovanie sociálnych služieb pri ktorých je nevyhnutné venovať vzrastajúcu pozornosť práve tejto vekovej kategórií, nakoľko starnutie nie je možné žiadnym spôsobom zastaviť.  

Z dostupných demografických údajov na základe štatistického predpokladu bol vypočítaný počet občanov, ktorí budú potrebovať istú formu sociálnej pomoci, prípadne sociálnych služieb. Použité orientačné údaje, ktoré vymedzujú potrebu sociálnych služieb vo vzťahu k veku, miere závislosti na pomoc pri sebaobsluhe a zdravotného postihnutia.

Sociálne znevýhodnené skupiny v obci môžeme rozdeliť na:

  1. seniori
  2. nezamestnaní a zamestnanci s nízkym vzdelaním
  3. deti, mládež a rodiny v riziku sociálneho vylúčenia
  4. uchádzači o zamestnanie so zdravotným postihnutím
  5. občania so sociálnymi a spoločenskými problémami.

Obec sa v rámci svojich možností snaží kompenzovať určité sociálne znevýhodnenie.


Seniori

Identifikácia problémov

  • chýba vyhľadávacia činnosť občanov odkázaných na sociálnu pomoc
  • osamelí seniori so zdravotnými problémami
  • je málo informácii o poskytovateľoch sociálnych služieb
  • nie je vyriešená bezbariérovosť v obci
  • chýba opatrovateľská služba

Služby určené seniorom sú poskytované občanom, ktorí dosiahli vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku a ocitli sa v situácií vyžadujúcej podporu komunity, je možné charakterizovať túto skupinu týmito spoločnými prejavmi:

  • predlžovanie individuálneho aj priemerného veku
  • nárast miery chorobnosti a tým aj závislosti na sociálnej pomoci
  • vdovstvo – skôr, či neskôr strata životného partnera a s tým súvisiace sociálne a ekonomické zmeny
  • stále existujúci využiteľný potenciál jedincov k aktivitám vo svoj prospech aj v prospech komunity

Z hľadiska početnosti ide i jedinú sociálnu kategóriu populácie, ktorá má trvale a prirodzene vzostupnú tendenciu svojho rastu premietajúcu nárastu v porovnaní k pomeru k ostatným kategóriám populácie komunity.

Podľa údajov ŠÚ SR máme k dispozícii tieto údaje:

Počet obyvateľov      predprod. vek/%        produktívny vek/%    poproduk. vek/%

2001/      1 029         177/17,20%               624/54,91%              287/27,89%

2011/         930         122/13,12%               538/57,85%              270/29,03%

2016/         922         117/12,69%               529/57,38%              276/29,93%

Zdroj: sodb.infostat.sk

 

Občania nad 60 rokov necelých 30 % z celkového počtu obyvateľov, to znamená, že ide o najväčšiu skupinu odkázanú alebo perspektívne odkázanú na sociálne služby. Keď porovnáme jednotlivé roky, tak vidíme, že podiel ľudí poproduktívneho veku má narastajúcu tendenciu a každom roku prevyšuje počet a podiel predproduktívnych. Podľa prepočtov bude opatrovateľskú službu v blízkej budúcnosti permanentne potrebovať 5 – 9 obyvateľov a umiestnenie v sociálnom zariadení 5 osôb.

Obec v prípade potreby vytvárala by technické a materiálne podmienky na činnosť  organizácie seniorov Jednota dôchodcov Slovenska v obci Jedľové Kostoľany, ktorá by mohla organizovať pre seniorov kultúrno-spoločenské aktivity v obci. Svojou aktivitou by mohla inšpirovať mladšiu generáciu v obci.

Opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba je starostlivosť v domácom prostredí, zatiaľ je to jediná forma terénnych sociálnych služieb v komunite obce pre kategóriu seniorov. Obsah a rozsah ich poskytovania je prevažne zameraný na samotnú a limitovane chápanú opatrovateľskú službu poskytovanú len v časovo úzko vymedzenom rozsahu, ktorý dovoľuje vykonávať len vlastné úkony pomoci a ošetrovateľských činností.  Celodenné poskytovanie opatrovateľskej služby v súčasnosti nie je v prevádzke. Vlastná legislatíva na poskytovanie sociálnej služby na území obce Jedľové Kostoľany je vypracovaná a schválená obecným zastupiteľstvom – 1/2003.

Táto služba nakoľko nie je v prevádzke, nie je zapísaná do Registra poskytovateľov sociálnych služieb Nitrianskeho samosprávneho kraja, obcou Jedľové Kostoľany.

Jedáleň pre dôchodcov – nie je, stravovanie v prípade potreby obecný úrad vie    zabezpečiť od registrovaného dodávateľa stravy. Postup a podmienky pri poskytovaní stravovania dôchodcom a zdravotne postihnutým občanom v obci nie sú upravené Zásadami alebo VZN.

Obec nedopláca ekonomicky oprávnené náklady za obyvateľa umiestneného v sociálnom zariadení.

Bezbariérovosť v obci je riešená čiastočne.

Treba vypracovať a vyriešiť nasledovné :

V prípade potreby aktualizovať VZN o poskytovaní sociálnych služieb v územnom obvode obce.

VZN alebo zásady, ktorým sa určuje postup pri poskytovaní stravovania dôchodcom a zdravotne postihnutým občanom v obci.

V prípade potreby zabezpečiť opatrovateľskú službu.

V prípade potreby zabezpečiť pobytovú sociálnu službu.

V prípade potreby zabezpečiť stravovanie.

Na základe vyhlášky  Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie treba vyriešiť bezbariérovosť v obci.

Priebežne monitorovať potreby seniorov (1x ročne prieskum).


Nezamestnaní a zamestnanci s nízkym vzdelaním

Identifikácia problémov

  • skupina občanov stratila záujem o prácu a zamestnanie
  • chýbajú možnosti zamestnať obyvateľov s nízkym vzdelaním
  • chýba systém motivácie a sprevádzania pre rozvoj zamestnanosti – agentúra podporovaného zamestnávania, príležitostných prác, podporovanej práce
  • narastá skupina občanov, ktorí nevedia hospodáriť s finančnými prostriedkami
  • nie je vybudované prepojenie a presun informácií medzi občanmi, samosprávou odborníkmi, ÚPSVaR

V spolupráci s ÚPSVaR Zlaté Moravce, obec v prípade potreby organizuje verejnoprospešné práce – menšie obecné služby. Vo väčšine prípadov by sa jednalo  o najodkázanejšie skupiny občanov. Aktivačné práce sa vykonávajú v súlade so zákonom 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zároveň obec podľa zákona 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení má možnosť uzatvárať Dohodu o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec  s uchádzačmi o zamestnanie, ktorí nespĺňali podmienky na podpísanie dohody s ÚPSVaR. V rámci tejto činnosti podporuje udržiavanie pracovných návykov u osôb, ktoré majú problém uplatniť sa na trhu práce. Dlhodobo nezamestnaní občania sa stavajú čoraz väčším problémom. Najčastejším dôvodom dlhodobého zotrvávania v režime nezamestnanosti je ich nedostatočné alebo minimálne vzdelanie a nízka zručnosť pre potreby trhu práce. Túto skupinu nezamestnaných charakterizuje predčasné ukončenie vzdelania, nevyhovujúca kvalifikácia z pohľadu ponuky voľných pracovných miest, strata pracovných návykov a motivácia pracovať, čím sa stavajú neuplatniteľným na trhu práce. Cieľom zámeru je  zlepšenie pracovných návykov, zlepšenie životných podmienok znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a zotrvanie v pracovnom procese aj po skončení doby poskytovania príspevku. Obec má záujem pomôcť svojim občanom v hmotnej núdzi zamestnať sa. Pre občana je to okrem finančného  aj morálne ocenenie, že je užitočný a má možnosť zaradiť sa do kolektívu. Nezanedbateľná je aj možnosť vylepšiť si rodinný rozpočet. U dlhodobo nezamestnaných klesá s časom aj sebavedomie a tým aj schopnosť prezentovať sa pred potenciálnym zamestnávateľom.

Podprogram Aktivačné služby – Malé obecné služby sa týka aktivít v obci, údržbu verejných priestranstiev, obecných budov, zberu separovaného odpadu v obci,  prostredníctvom nezamestnaných občanov pracujúcich v obci v rámci aktivačných prác a zamestnaných v spolupráci s úradom práce. Momentálne táto činnosť na základe § 10 a 12 je v prevádzke so 7  obyvateľom. Na dobrovoľných službách sa nezúčastní nikto z obyvateľov obce. Financie v prípade potreby sú zabezpečené z ÚPSVaR Zlaté Moravce.

Proces poklesu nezamestnanosti sa snaží ÚPSVaR podporovať organizovaním rekvalifikačných kurzov, tak aby spĺňali požiadavky budúcich zamestnávateľov a zároveň uchádzačov o zamestnanie, ale aj zamestnávateľov motivovať prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce – zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z.z..

Treba vypracovať a vyriešiť nasledovné :

Pomoc pri rekvalifikácií dlhodobo nezamestnaných.


Deti, mládež a rodiny v riziku sociálneho vylúčenia

Identifikácia problému

  • chýba vyhľadávacia činnosť sociálne slabších rodín s deťmi, ktoré potrebujú pomoc
  • deti zo sociálne slabších rodín majú stravovacie problémy
  • nevhodné trávenie voľného času
  • rodiny s deťmi sú často na hranici životného minima
  • chýba miestna legislatíva

Mládež v obci  je organizovaná, infraštruktúra na zabezpečenie činnosti voľného času sa nachádza v Kultúrnom dome  v spolupráci s obecným úradom, ihrisko a príroda okolo obce. V obci je možnosť športového vyžitia mládeže na úrovni.

Hlavnou úlohou  kultúrneho centra v obci Jedľové Kostoľany je udržiavať, podporovať a rozvíjať kultúrne a duchovné hodnoty, starať sa o národné kultúrne dedičstvo, rozvíjať miestne a celonárodné hodnoty a tradície, podieľať sa na vytváraní nových, podporovať a rozvíjať na dobrovoľnej báze tvorivé záujmovo-umelecké, vzdelávacie a voľno časové aktivity jednotlivcov i rôznych skupín obyvateľstva.

Výborná je  vzájomná spolupráca obecného úradu Jedľové Kostoľany so školami kde chodia deti do škôl. Deti sa aktívne zapájajú do podujatí organizovaných obcou, napr. pre dôchodcov, pre matky na Deň matiek, rôzne slávnosti…. Sú pre nich organizované fašiangový karneval, Deň detí, Mikuláš …      

Obec nemá vypracovanú vlastnú legislatívu na podporu detí zo sociálne slabších rodín. Zásady poskytovania finančnej podpory pri stravovaní sociálne odkázaných detí v školskej jedálni v prípade potreby je riešené s prostredníctvom ÚPSVaR. V súčasnosti sa neposkytuje dotácia pre 11 detí na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením. Výška podpory je 1 € denne na stravníka.

Obec nemá vypracované zásady poskytovania finančnej podpory pri narodení dieťaťa.

Obec poskytuje príspevok dobrým študentom. Na konci školského roka najlepší žiaci sú odmenení.

Sociálne služby vo vzťahu k predmetnej cieľovej skupine je potrebné prioritne orientovať na ohrozené rodiny, rodiny v kríze a mladých ľudí.

Ohrozená rodina – rodina, ktorá sa ocitla pod vplyvom vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré ju ohrozujú. Najčastejšie ide o:

  • neadekvátne rodičovské postoje, hodnoty, vzory a zručností
  • strata bývania, resp. rodina žije len v sociálnej ubytovni a nedisponuje priestormi vhodnými na bývanie
  • užívanie alkoholu alebo iných návykových látok (najmä ako prostriedok na odbúranie stresu)
  • náhle životné zmeny alebo iné stresové situácie
  • upadanie prostredia, v ktorom rodina žije
  • chudoba, sociálne vylúčenie

Pri ohrozenej rodine sa nemuselo nevyhnutne vyskytnúť problémové – neželané správanie, ktoré by priamo ohrozilo dieťa či iného člena rodiny.

Dlhodobým neriešením krízovej situácie dochádza k rozkladu rodiny, v konečnom dôsledku až odlúčenie detí od rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Obec momentálne nemá  umiestnené deti v náhradnej rodinnej starostlivosti,   detskom domove alebo v reedukačnom zariadení. Obec nemá vypracovanú vlastnú legislatívu ohľadne sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na sanáciu krízovej situácií v rodine a na ochranu práv a právom chránených záujmov detí.

Obec poskytuje pomoc v naliehavých prípadoch, ak je život dieťaťa ohrozený, alebo je ohrozený jeho psychosomatický vývoj. V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorý dal obciam a mestám nové kompetencie a povinnosti, je potrebné sa zaoberať predchádzaniu patologických javov. Úlohou obce je ochrana detí pred týraním, zneužívaním a zanedbaním výchovy a výživy zo strany rodičov.

S nárastom počtu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rastie aj záujem rodičov integrovať svoje deti do bežných škôl a pre uľahčenie tohto procesu využívať aj podporu asistenta na vyučovaní. Z výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) v roku 2015 vyplynulo, že učitelia i riaditelia škôl vidia najväčší prínos asistenta učiteľa v tom, že individuálnym prístupom pomáha v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu žiakom, ktorí majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Tým pádom môžu byť aj žiaci s takýmito potrebami integrovaní do bežnej školy a môžu sa vzdelávať v hlavnom prúde vzdelávacieho procesu. Asistent učiteľa s pomocou špeciálneho pedagóga a školského psychológa pomáha skvalitňovať vyučovací proces žiaka so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním.

V súčasnosti vo výchovno-vzdelávacom procese integrácia detí a žiakov z obce prebieha s pomocou asistenta učiteľa pre deti so zdravotným znevýhodnením.

Treba vypracovať a schváliť:

Zásady poskytovania finančnej podpory novorodencov.

VZN, ktorým sa určuje postup na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V prípade potreby upozorniť vzdelávacie zariadenie na zabezpečenie asistenta pre skvalitnenia vyučovacieho procesu pre deti so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo s nadaním.

V prípade potreby zabezpečiť financie na školské potreby pre deti v hmotnej núdzi.

V prípade potreby upozorniť vzdelávacie zariadenie na zabezpečenie dotácie z ÚPSVaR na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením.

Priebežne monitorovať potreby rodín v riziku sociálneho vylúčenia (1x ročne prieskum).


Zdravotne postihnutí

Identifikácia problému

  • chýba vyhľadávacia činnosť občanov so zdravotnými problémami, ŤZP
  • je málo informácii o poskytovateľoch sociálnych služieb
  • nie je vybudované prepojenie a presun informácií medzi občanmi, samosprávou
  • chýba možnosť zamestnať zdravotne postihnuté osoby
  • nie je vyriešená bezbariérovosť v obci

Skupina občanov, ktorej sociálne problémy vznikajú ako následok ich zdravotného postihnutia, ktoré sú buď vrodené alebo získané úrazom, či chorobou počas ontogenézy.

 Z kriteriálneho hľadiska charakteru postihnutia rozdeľujeme občanov so zdravotným postihnutím do 5 základných kategórii:

– mentálne a psychické postihnutia

– zmyslové postihnutia

– postihnutia pohybového aparátu

– kombinované postihnutia

– ostatné postihnutia ( mnohé majú charakter civilizačných ochorení)

Každá z uvedených kategórii postihnutí má rozdielne dopady na sociálne následky postihnutia a tým aj na špecifické potreby a formy pomoci spoločnosti pri ich uspokojovaní. Zákon o sociálnych službách venuje dostatočný priestor v oblasti poskytovania sociálnych služieb čo sa týka sortimentu ich druhov ako aj foriem poskytovania.

Mimo oblasť sociálnych služieb je najdôležitejším právnym predpisom v novej legislatíve podpora sociálneho začlenenia fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. V spolupráci s ÚPSVaR je možnosť vytvorenia chránenej dielni pre zamestnanie zdravotne postihnutej osoby. Zároveň je potrebné zvyšovanie informovanosti o možnosti zamestnávania sociálne vylúčených občanov v podnikateľskom sektore.    

V obci nie je registrovaná miestna organizácia postihnutých osôb. Kvôli adresnosti pri riešení problémov zdravotne postihnutých, bolo by vhodné riešiť potreby zdravotne postihnutých osôb s miestnou organizáciou v obci.

Obec neprispieva na čiastočnú úhradu nákladov stravy pre seniorov a zdravotne postihnutých. Postup a podmienky pri poskytovaní stravovania dôchodcom a zdravotne postihnutým občanom v obci nie sú upravené Zásadami alebo VZN.

Bezbariérovosť v obci nie je riešená.

Treba vypracovať a vyriešiť nasledovné:

VZN alebo zásady, ktorým sa určuje postup pri poskytovaní stravovania dôchodcom a zdravotne postihnutým občanom v obci.

Preskúmať možnosť a potrebu založenia miestnej organizácie zdravotne postihnutých.

Na základe vyhlášky  Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie treba vyriešiť bezbariérovosť v obci.

Priebežne monitorovať potreby zdravotne postihnutých (1x ročne prieskum).


Občania so sociálnymi a spoločenskými problémami

Identifikácia problému

  • chýba vyhľadávacia činnosť občanov odkázaných na pomoc
  • chýbajú preventívne sociálne opatrenia a financie
  • narastá skupina občanov, ktorí nevedia hospodáriť s finančnými prostriedkami
  • skupina občanov stratila záujem o prácu a zamestnanie
  • informácie o možnostiach sociálnej pomoci nie sú dostatočné a na požadovanej úrovni
  • násilie v rodinách spojené so závislosťou na alkohole
  • pasivita občanov riešiť veci verejné
  • vandalizmus, násilie, drogové závislosti, alkohol

Svojím zložením ide o najrôznorodejšiu sociálnu skupinu, preto aj potreby, prístupy, formy a nástroje sociálnej pomoci vo vzťahu k tejto sociálnej skupine sú veľmi rôznorodé. K tejto sociálnej skupine zaraďujeme:

  • občanov bez prístrešia
  • občania prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby
  • dlhodobo nezamestnaní občania
  • občania spoločensky neprispôsobiví
  • závislí občania
  • rómska komunita

Vzhľadom k rôznorodosti skupiny a neexistencii štatistických údajov v požadovanej štruktúre a skladbe je možné počet skupín a zvlášť v niektorých jej kategórii len odhadnúť. Kategória, ktorá z tejto cieľovej skupiny potenciálnych klientov si vyžaduje osobitnú pozornosť, analýzu a prístup. Táto skupina ľudí patrí medzi najviac ohrozené sociálnou inklúziou. Ich sociálna situácia už dlhodobo determinuje vysoká miera nezamestnanosti, najmä dlhodobej, závislosť na dávkach sociálneho systému, nízka úroveň vzdelania a bývania, nezodpovedný prístup k životu a požívanie návykových látok vo zvýšenej miere. Treba podotknúť, že dlhodobé sociálne dávky a príspevky udržiavajú ľudí v pasivite, nevplývajú na ľudí motivačne, aby zmenili svoju sociálnu a životnú situáciu.   

Obec v rámci svojich finančných možností podporuje ich začlenenie do spoločnosti. Ak vezmeme prevenciu ako celok od sekundárnej po primárnu, ako predchádzanie vzniku nežiaducich spoločenských situácií včasným odstraňovaním ich príčin, tak zameranie sociálnej prevencie by malo byť najvyšším princípom predchádzania patologických javov a krízovým situáciám rodinách.  Treba zvážiť možnosť vytvorenia osobitného príjemcu dávky v hmotnej núdzi aby sa dávky sociálneho systému využívali na  ten účel, na ktorý sú poskytované štátom. Vyhľadávanie, nápravné a rehabilitačné postupy na dosiahnutie pozitívnej zmeny spadajú pod kompetencie samosprávy, aby mohli v súčasnosti s rodinou zabezpečiť základné životné podmienky. Na to, ale v samospráve často nie je dostatok vzdelaných a odborne fundovaných sociálnych pracovníkov a problém je aj v nízkej výkonnosti ekonomiky, ktorá nedokáže zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na sociálnu prevenciu.

Počet osôb sociálne odkázaných a dôchodcovia s nízkymi príjmami v obci je okolo 100, pre ktorých obec zabezpečila potravinovú pomoc. V súčasnosti pomoc bola zabezpečená prostredníctvom charity 3 obyvateľom.

Rómska komunita nie je a preto nie sú potrebné sociálne služby pre MRK.

Treba vypracovať a vyriešiť nasledovné:

V prípade aktuálnosti vybaviť potravinovú pomoc pre sociálne odkázaných a dôchodcom s nízkymi príjmami.

Priebežne monitorovať potreby obyvateľov sociálne odkázaných (1x ročne prieskum).


4. Analýza požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb

Obec Jedľové Kostoľany v budúcnosti počíta s nárastom počtu obyvateľov  v kategórii predproduktívneho len v prípade celkového nárastu počtu obyvateľstva. Je potrebné počítať s celoslovenskou tendenciou starnutia populácie a čoraz väčšími požiadavkami na sociálne služby najmä pre občanov v poproduktívnom veku. Štatistické údaje nám ukazujú, že podiel ľudí poproduktívnom veku každom roku prevyšuje podiel predproduktívnych. Z toho vyplýva, že jedine nárast počtu obyvateľstva o mladé rodiny môže udržiavať  index starnutia/IS/ v želateľných medziach.

Podľa údajov ŠÚ SR máme k dispozícii tieto údaje:

Počet obyvateľov   predprod. vek/%   produktívny vek/%  poproduk. vek/%      IS

2001/ 1 029           177/17,20%            624/54,91%            287/27,89%          162,15

2011/    930           122/13,12%            538/57,85%            270/29,03%          221,31

2016/    922           117/12,69%            529/57,38%            276/29,93%          235,90

Zdroj: sodb.infostat.sk

Základné sociálne služby podľa potrieb obyvateľov obce sú zabezpečené. Podľa prieskumu potrieb a požiadaviek s ohľadom na budúce potreby by bolo vhodné sa orientovať na:

  • rozšírenie formy sociálnych služieb podľa konkrétnych požiadaviek na zabezpečenie:

a,  poskytovanie sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie        

     z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,

b,  nepriaznivého zdravotného stavu,

c,  dovŕšenia dôchodkového veku,

d,  terénnej sociálnej služby

  • rozšírenie bytovej výstavby – podpora opráv existujúcich obydlí,
  • vyriešiť bezbariérovosť v obci
  • zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v zariadení
  • vypracovať a schváliť chýbajúcu miestnu legislatívu v oblasti sociálnych služieb
  • zabezpečiť možnosť stravovania odkázaných osôb
  • zabezpečenie opatrovateľskej služby
  • podpora vytvorenia sociálneho zariadenia pre potreby obce a regiónu
  • podpora zabezpečenia poskytovania sociálnej služby pre potreby obce s verejným poskytovateľom
  • v prípade potreby upozorniť vzdelávacie zariadenie na potrebu asistenta učiteľa pri integrácií detí v školskej výchove

v prípade potreby upozorniť vzdelávacie zariadenie na zabezpečenie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením


4.1 SWOT analýza v sociálnej oblasti

Silné stránky:

  • právo na poskytnutie sociálnych služieb je zaručené rovnako všetkým občanom
  • záujem komunity obce a jej oficiálnych zložiek o rozvoj sociálnej oblasti
  • vlastná legislatívna činnosť samosprávnych orgánov umožňujúca úpravu niektorých oblastí sociálnych služieb podľa špecifických potrieb a podmienok komunity
  • pokoj vidieckeho prostredia
  • blízkosť  turisticky atraktívneho miesta
  • dobrá spolupráca obecného úradu so školami
  • pedagogický dozor v obci
  • existencia infraštruktúry na voľnočasové aktivity
  • udržiavané staré zvyky a tradície obce
  • aktívne spoločenské organizácie
  • nízka nezamestnanosť
  • možnosť stravovania odkázaných

Slabé stránky:

  • nedostatočne zabezpečená kontinuita sociálnej a zdravotnej starostlivosti pri dlhodobej odkázanosti na pomoc inej osoby
  • nepostačujúci počet kvalifikovaných zamestnancov, ktorí zabezpečujú poskytovanie sociálnych služieb
  • nedostatočná podpora tvorby pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie v oblasti sociálnych služieb
  • migrácia kvalifikovanej pracovnej sily za prácou do zahraničia
  • nedostatok finančných prostriedkov na rozširovanie rozsahu a druhu sociálnych služieb
  • migrácia mladej generácie
  • nie je vyriešená bezbariérovosť v obci
  • chýba miestna legislatíva
  • nárast počtu seniorov
  • chýba miestna organizácia zdravotne postihnutých a seniorov
  • chýba zdravotná infraštruktúra
  • chýba komisia pre veci sociálne
  • chýbajú skúsenosti s poskytovaním sociálnych služieb

Príležitosti:

  • zvyšovanie zodpovednosti obce za riešenie lokálnych problémov
  • cielenie opatrení podľa miestnych potrieb
  • rozvoj svojpomocného riešenia miestnych problémov
  • rozširovanie spolupráce samosprávy a regionálnych združení obcí
  • práca s verejnosťou za účelom zvyšovania zodpovednosti a aktívnej účasti pri riešení životných situácií
  • podpora a rozvoj dobrovoľníctva
  • vzdelanie a rekvalifikácie dospelých občanov použiteľných pre trh práce
  • preventívne programy pre občanov so závislosťami
  • v prípade potreby založenie komisie pre veci sociálne
  • v prípade potreby zabezpečiť financie na školské potreby pre deti v hmotnej núdzi
  • prípade potreby zabezpečiť dotáciu z ÚPSVaR pri stravovaní sociálne odkázaných detí v školskej jedálni
  • v prípade potreby zabezpečiť asistenta pre skvalitnenia vyučovacieho procesu pre deti so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo s nadaním

Ohrozenia:

  • z dôvodu zvyšovania nákladovosti služieb riziko zvyšovania úhrad a riziko znižovania kvality
  • možný odliv kvalifikovaných odborníkov zo sociálnej sféry do iných odvetví
  • nefunkčnosť systému sociálnych služieb z dôvodu nedostatočného realizovania kompetencií
  • nárast počtu sociálnych kategórií občanov vyžadujúcich sociálne služby
  • nedostatok finančných prostriedkov na samosprávnej úrovni na výkon kompetencií obce, v tom aj na zabezpečenie sociálnych služieb
  • postoje a predsudky zo strany zamestnávateľov pri poskytovaní pracovných príležitostí znevýhodneným sociálnym skupinám komunity
  • nízke príjmy seniorov im neumožnia platiť za služby
  • neisté finančné zabezpečenie už prebiehajúcich aktivít
  • hospodárska kríza
  • zvyšovanie segregácie a chudoby

Vyhodnotenie pôsobiacich faktorov je zrejmé, že existuje nerovnováha v pomere rozsahu silných stránok k prvkom a javom, ktoré pôsobia ako slabé stánky. Počet a hlavne pôsobenia slabých stránok je prevahe nad silnými. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak by tento stav v spoločnosti pretrvával a neriešil by sa, mohli by nastať negatívne javy ako:

  • vznik a narastanie sociálneho napätia v komunite obce
  • pokles súčasnej úrovne úž poskytovaných sociálnych služieb
  • pokles alebo strata dôvery v oficiálne orgány obce a ich schopnosť riešiť problémy v sociálnej oblasti …

5. Určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb

 Na dosiahnutie tohto cieľa využívať koordinovaný postup všetkých poskytovateľov sociálnych služieb v obci, s efektívnym využitím ich súčasných personálnych a finančných kapacít a so zameraním sa na získanie všetkých dostupných finančných zdrojov, vrátane prehodnotenia priorít obecného rozpočtu smerom k navýšeniu v oblasti sociálnych služieb.

5.1 Priority rozvoja sociálnych služieb obce

Priorita č. 1 Terénna opatrovateľská služba
AKTIVITY  

Ø Zabezpečenie  sociálnej služby pre obyvateľov so zreteľom na ich zotrvanie v domácom prostredí

Ø Aktivity smerujú k skvalitneniu životnej úrovne,  k vytvoreniu podmienok pre plnohodnotný spoločenský a kultúrny rozvoj cieľovej skupiny a na zlepšenie medziľudských vzťahov.

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTOR Zodpovedná osoba
 

Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Nitriansky samosprávny kraj

Ø  Registrovaný subjekt

 

 

 

Priorita č. 2 Sociálna služba v zariadení
AKTIVITY  

Ø Zabezpečenie pobytovej sociálnej služby v registrovanom zariadení VÚC

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Nitriansky samosprávny kraj

Ø  Registrovaní subjekt

 

 

Priorita č. 3 Stravovanie starších a odkázaných osôb, vrátane detí
AKTIVITY  

Ø Zabezpečenie možnosti  stravovania

Ø Zabezpečenie finančnej podpory stravovania

Ø Zabezpečenie potravinovej pomoci

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Registrovaný subjekt

Ø  ÚPSVaR Zlaté Moravce

 
Priorita č. 4 Integrácia detí vo výchovno–vzdelávacom procese
AKTIVITY  

Ø Individuálny prístup pri integrácií detí vo vyučovacom procese so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo s nadaním

Ø Zabezpečenie asistenta učiteľa

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  ZŠ a MŠ

 
Priorita č. 5 Spoločensky neprispôsobivé osoby
AKTIVITY  

Ø Osobitný príjemca dávky

Ø Začlenenie spoločensky neprispôsobivých osôb do spoločenského života

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  ÚPSVaR Zlaté Moravce

 
Priorita č. 6 Nezamestnaní
AKTIVITY  

Ø Pracovné návyky

Ø Spolupráca s ÚPSVaR pri hľadaní zamestnania

Ø Pomoc pri rekvalifikácií

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  ÚPSVaR Zlaté Moravce

 
Priorita č. 7 Vybudovanie bezbariérovosti v obci
AKTIVITY  

Predinvestičná fáza:

Ø Spracovanie výkresovej dokumentácie (pre územné konanie, pre stavebné povolenie)

Ø Vydanie stavebného povolenia

Investičná fáza:

Ø Získanie zdrojov financovania

Ø Verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 o ver. obstarávaní

Ø Realizácia

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI ZDROJE FINANCOVANIA
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  MO Zdravotne postihnutých osôb

Ø  MPSVaR

Ø  Nitriansky samosprávny kraj

Ø  dotácie z MPSVaR

Ø  výťažok z lotérie

Ø  vlastné zdroje pre kofinancovanie 

 

Zodpovedná osoba  
Priorita č. 8 Legislatíva, Registrácia nových sociálnych služieb
AKTIVITY  

Ø Vypracovanie a schválenie VZN a zásady finančnej podpory v oblasti sociálnych služieb

Ø Novelizácia

Ø Registrácia sociálnych služieb na VÚC – podľa potreby –   …

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Nitriansky samosprávny kraj

 
Priorita č. 9  Bytová výstavba a podpora obnovy bytového fondu
AKTIVITY  

Predinvestičná fáza:

Ø Vysporiadanie vlastníckych vzťahov

Ø Spracovanie výkresovej dokumentácie (pre územné konanie, pre stavebné povolenie)

Ø Vydanie stavebného povolenia

Investičná fáza:

Ø Získanie zdrojov financovania

Ø Verejné obstarávanie podľa zákona č. 25/2006 o ver. obstarávaní

Ø Realizácia

Ø Kolaudácia

Fáza po realizácií:

Ø Kvalitné sociálne prostredie

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI ZDROJE FINANCOVANIA
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Štátny fond

Ø  Obyvatelia obce

Ø  Dotácie

Ø  vlastné zdroje

 

Zodpovedná osoba  
Priorita č. 10 Vybudovanie cyklotrasy
AKTIVITY  

Ø Zabezpečenie aktívneho športového vyžitia seniorov a mládeže

Ø Rehabilitácia zdravotne postihnutých

Ø Bezpečný presun obyvateľstva

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI ZDROJE FINANCOVANIA
Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Ministerstvo Financií a PSVaR

Ø  Nitriansky samosprávny kraj

Ø  MO zdravotne postihnutých osôb

Ø  Dotácie

Ø  vlastné zdroje pre kofinancovanie 

 

Zodpovedná osoba  

 

Priorita č. 11  Vytvorenie sociálneho zariadenia a podpora poskytovania sociálnej služby pre potreby obce  s verejnými a nevernými poskytovateľmi
AKTIVITY  

Ø Spolupráca

Ø Podpora

Ø Zabezpečenie  sociálnej služby pre obyvateľov so zreteľom na ich zotrvanie v domácom

      prostredí

 

ČASOVÝ HORIZONT REALIZÁCIE OPATRENIA 2018 – 2022
REALIZÁTORI/PARTNERI Zodpovedná osoba
Ø  Registrovaný subjekt

Ø  Obec Jedľové Kostoľany

Ø  Nitriansky samosprávny kraj

 
   

6. Časový plán realizácie koncepcie rozvoja sociálnych služieb

Komunitný plán sociálnych služieb obce Jedľové Kostoľany úzko participuje na PHSR obce Jedľové Kostoľany. Čiastkovým cieľom je vytvoriť podmienky pre skvalitnenie spoločenského života v obci.

Nakoľko finančné možnosti obce v súčasnom programovom rozpočte sú ohraničené je potrebné túto požiadavku zahrnúť do programového rozpočtu na roky 2018 – 2020 (podľa komunitného plánu na roky 2018 – 2022). Určite nie je v možnostiach obce realizovať tento zámer len z vlastných zdrojov. Zámerom môže byť vypracovaný projekt s využitím viac zdrojového financovania. Na jednotlivé priority rozvoja sociálnych služieb stanový Obecné zastupiteľstvo obce Jedľové Kostoľany zodpovedné osoby a časový horizont realizácie podľa aktuálnosti, t.j. ako je to uvedené v predošlej kapitole „Priority rozvoja sociálnych služieb obce…“ v časti „Časový horizont realizácie opatrenia“.


6.1 Finančné podmienky

t.j. určenie finančných zdrojov z rozpočtu obce, rozpočtu vyššieho územného celku a rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby na spolufinancovanie potrebnej kapacity jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, potrebného počtu miest v jednotlivých druhoch zariadení, v jednotlivých rokoch v členení na existujúcu kapacitu podľa konkrétnych poskytovateľov sociálnych služieb a kvantifikovanú potrebu navýšenia kapacity.

Obec Jedľové Kostoľany súčasnosti neposkytuje a ani nezabezpečuje poskytovanie sociálnej služby v zariadení. V prípade aktuálnosti časť „Finančné podmienky„ doplní dodatkom Komunitného plánu sociálnych služieb obce Jedľové Kostoľany.  


7. Spôsob vyhodnocovania koncepcie rozvoja sociálnych služieb

Tento plán budú predstavitelia samosprávy a poverené osoby obecným zastupiteľstvom priebežne monitorovať, zodpovedne posudzovať a vytvárať aj jeho finančné zabezpečenie, je záväzným pre tvorbu rozpočtu obce a jeho aktivity sú premietnuté do rozpočtu obce. Komunitný plán sociálnych služieb obce je rozvojový usmerňujúci dokument pre všetky subjekty existujúce, či majúce aktivity na území obce, ktoré chcú realizovať činnosti sociálneho rozvojového charakteru (podnikateľské subjekty, odborné organizácie, štátne orgány, mimovládny sektor) a je základným podkladom pre tvorbu sociálnych projektov.

Časový horizont vyhodnocovania komunitného plánu:

Obecné zastupiteľstvo obce Jedľové Kostoľany minimálne 1x ročne prerokuje Správu o sociálnej situácii v obci a podľa zistených skutočností bude aplikovať zistené požiadavky a návrhy do komunitného plánu obce. Na rokovanie zastupiteľstva bude predložená správa o plnení úloh Komunitného plánu sociálnych služieb, aktuálnej situácii a aktualizácii úloh obce v oblasti sociálnych služieb na budúce obdobie.

Za implementáciu, aktualizáciu a komunikáciu Komunitného plánu sociálnych služieb obce sú zodpovedné volené a výkonné orgány samosprávy obce.


8. Podmienky a spôsob zmeny a aktualizácie KPSS

Významnú úlohu v procese komunitného plánovania zohrávajú najmä miestni obyvatelia. Od nich sa očakáva, že vyjadria  svoje požiadavky vo sfére poskytovania sociálnych služieb, a teda aj pri aktualizácii komunitného plánovania.

Účasť pri aktualizácii komunitnom  plánovaní:

  •  písomné návrhy občanov – preberá  poverený pracovník za sociálnu oblasť
  • ústne návrhy občanov – na obecnom úrade sa vyhotoví úradný záznam o predloženom návrhu, ktorý predkladateľ potvrdí svojim podpisom
  • účasť obyvateľov obce na verejnom zhromaždení.

Komunitný plán možno meniť:

  • ak sa zmenia priority
  • získanie finančných prostriedkov na konkrétne potreby
  • nové návrhy na poskytovanie sociálnych služieb
  • po uplynutí plánovaného obdobia

9. Súlad poskytovania sociálnych služieb

V súčasnosti obec Jedľové Kostoľany neposkytuje a ani nemá registrovanú sociálnu službu v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Nitrianskeho samosprávneho kraja. 

Obec v prípade potreby podporuje:

  • poskytovanie sociálnych služieb s verejnými a neverejnými poskytovateľmi pre potreby obce na základe zmluvy s poskytovateľom.

Zoznam poskytovateľov sociálnych služieb v územnom obvode obce Jedľové Kostoľany:

V súčasnosti nie je registrovaný iný verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby v územnom obvode obce Jedľové Kostoľany a žiadny subjekt neponúkol spoluprácu pri poskytovaní potrebných sociálnych služieb v územnom obvode obce Jedľové Kostoľany.

Obec Jedľové Kostoľany v prípade potreby vydáva poskytovateľovi sociálnej služby uvedenej v § 25, § 35, § 36 a 40 na jeho žiadosť bezplatne písomné vyjadrenie o súlade predloženej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku podľa § 78b s komunitným plánom sociálnych služieb obce, ak je to v súlade s potrebami a záujmom cieľových skupín v komunite obce Jedľové Kostoľany. 


Záver

Sociálna služba je činnosť poskytovaná ľudom v nepriaznivej sociálnej situácii, podpora pri sociálnom začleňovaní a ochrane pred sociálnym vylúčením s cieľom umožniť im zapojenie do bežného života v spoločnosti. Práve komunitné  plánovanie by malo dať odpoveď na otázky ohľadne potrebných služieb v našej komunite, ako majú byť lokalizované, aké ľudské a finančné zdroje máme k dispozícii?.  Určite je prínosom prístup štátu, že vytvára legislatívny rámec na presun kompetencií v danej oblasti. No zároveň je potrebné upozorniť na nedostatočné finančné krytie daného zámeru zo strany štátu. Obec preto musí využívať aj iné zdroje financovania.

   Je na samospráve, ako zabezpečí svoje poslanie vytvoriť pre občanov miesto pre dôstojný a plnohodnotný život. Slúži ku cti obyvateľom obce, že sa snažia plniť vytýčené ciele i v čase hospodárskej krízy, keď prostriedky na ďalší rozvoj obce zo štátneho rozpočtu boli značne obmedzené. Predsudky medzi obyvateľmi v obci nie sú také priepastné ako to poznáme v iných obciach. Už len preto si zaslúžia pozornosť a podporu štátnych orgánov na zlepšenie životných podmienok tunajších ľudí.       


Jedľové Kostoľany, máj 2018

 Dokument bol prerokovaný a schválený na Obecnom zastupiteľstve dňa 28.07.2018.


Príloha – Dotazník pre občanov obce Jedľové Kostoľany

Ako dlho žijete v obci Jedľové Kostoľany?

͔ menej ako 5 rokov                  ͔ viac ako 30 rokov

͔  5 – 15  rokov                          ͔ iné

͔ 16 – 30 rokov

Na koho sa obrátite v prípade, že by ste potrebovali získať informácie o niektorej forme sociálnych služieb ?

 ͔ obrátim sa na človeka, ktorý sa s podobným problémom stretol

 ͔ kontaktujem organizácie, o ktorých viem, že podobné služby poskytujú

 ͔ získam informácie z internetu

 ͔ opýtam sa na úradoch

 ͔ takéto informácie nevyhľadám

 ͔ neviem, doteraz som sa s takou situáciou nestretol/a

 Ako by ste postupovali v prípade trvalého postihnutia člena Vašej rodiny ?

          ͔ snažil/a by som sa zaistiť starostlivosť sám/sama, príp. využiť pomoc blízkych ľudí

          ͔ využil/a by som služby poskytované v domácom prostredí

          ͔ spoľahol/la by som sa na pomoc inštitúcií

          ͔ iné /vypíšte/ ………………………..

          ͔ neviem

Prosíme, označte všetky služby, ktoré v súčasnej dobe užívate Vy osobne alebo Vám blízka osoba:

           ͔ poradenstvo

           ͔ klub mládeže

           ͔ klub dôchodcov

           ͔ služby pre seniorov – jedáleň, opatrovateľská služba, ZPS …

           ͔ služby pre osoby so zdravotným postihnutím – denný stacionár,   

               prepravná služba …

           ͔ sociálna byty

           ͔ iná /vypíšte/ ………………………

           ͔ bez odpovede

 Kto využíva danú službu ?

           ͔ senior

           ͔ dieťa so zdravotným postihnutím

           ͔ osoba so zdravotným postihnutím

           ͔ dlhodobo choré dieťa

           ͔ dlhodobo chorý dospelý

           ͔ osoba ohrozená závislosťou

           ͔ človek v nepriaznivej životnej situácii / strata bývania, domáce násilie …

           ͔ nezamestnaný/á

           ͔ iná odpoveď …………………………..

           ͔ bez odpovede

Ktoré z nasledujúcich skupín obyvateľov obce si podľa Vás zaslúžia viac pozornosti ?

      /max. 4 odpovede/

           ͔ rodiny s malými deťmi                                       ͔ občania v prechodnej sociálnej kríze

           ͔ rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím       ͔ neprispôsobiví občania

           ͔ deti a mládež                                                     ͔ nezamestnaní

           ͔ seniori                                                                ͔ etnické menšiny

           ͔ osoby so zdravotným postihnutím                     ͔ iná skupina …………………..

               ͔ dlhodobo chorý                                                  ͔ neviem

               ͔ osoby ohrozené závislosťou

Na ktoré oblasti pomoci by sa malo obec v budúcnosti viac zamerať ? /max 3 od./

           ͔ rozvoj služieb poskytovaných v domácnostiach

           ͔ linka dôvery

           ͔ osobná asistencia, opatrovateľská služba

           ͔ služby pre seniorov – jedáleň, ZPS

           ͔ služby pre osoby so zdravotným postihnutím – stacionár, prepravná služby

           ͔ chránené dielne – riešenie zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

           ͔ starostlivosť o osoby ohrozené závislosťou

           ͔ iné ……………………………..

           ͔  neviem

 

Štatistické otázky

Aké je zloženie Vašej domácnosti ?

͔ jednotlivec                            ͔ obaja rodičia s dieťaťom

͔ jeden rodič s dieťaťom         ͔ manželia bez detí

͔ viacgeneračná domácnosť   ͔ iný typ

Aké je Vaše zamestnanie ?

͔ zamestnanec                        ͔ dôchodca

͔ študent                                  ͔ invalidný dôchodca

͔ podnikateľ                             ͔ nezamestnaný

͔ bez odpovede

Koľko máte rokov ?

͔ menej ako 25                        ͔ 56 – 65

͔ 26 – 35                                  ͔ 66 – 75

͔ 36 – 45                                  ͔ 76 a viac

͔ 46 – 55                                  ͔ bez odpovede

Aké je Vaše najvyššie dokončené vzdelanie ?

͔ základné                                ͔ vyššia odborná škola

͔ stredné                                  ͔ vysokoškolské

͔ stredné s maturitou               ͔ bez odpovede

Ako by ste hodnotili životnú úroveň Vašej domácnosti ?

͔ veľmi dobrá                           ͔ veľmi zlá

͔ skôr dobrá                             ͔ bez odpovede

͔ skôr zlá

Ste muž alebo žena ?

͔ muž                                       ͔ žena

Počet zobrazení článku: 324