sobota, 14. decembra 2019Meniny má Branislava, Bronislava

Maťove poštové holuby

Niektoré tajomstvá prírody nám ľuďom ostanú navždy neodhalené. A možno je to tak aj dobre. Bolo by veľmi smutné, keby sme v dnešnej modernej dobe, keď sme na nevšedné vymoženosti technológií už zvyknutí, nemali nad čím žasnúť. Vezmite si napríklad také poštové holuby, ktoré dokážu preletieť tisícky kilometrov bez toho, aby použili GPS, kompas, alebo čokoľvek iné. Dodnes sa nevie, ako je to možné. Maťo (Sokol) Šmondrk mi túto záhadu síce neobjasnil, ale zato mi porozprával o jeho živote a hlavne o zaujímavom hobby – o chove poštových holubov. Tipnite si, koľko taký súťažný holub za sezónu nalieta…


Momentálne si druhák na univerzite SPU v Nitre. Máš 20 rokov a človek by povedal, že aj kopec voľného času. Ty sa ale naplno venuješ chovu holubov.

Áno, som chovateľ poštových holubov. Venujem sa tomu od svojich 12 rokov. Vtedy sme priniesli prvé holuby. Môj starý otec ma k tomu priviedol.

Už si niekedy niekomu niečo doručil, nejaký tajný odkaz napríklad?

Nie, to už takto nefunguje. Ja s holubmi pretekám.

Ako vyzerajú také preteky poštových holubov?

V prvom rade ich doma pripravujeme, trénujeme. Potom sa holuby naložia do kamióna. Ten ich odvezie do Čiech a tam sa vypustia. Vypúšťame ich zväčša z Čiech a z Nemecka.

Kto v týchto pretekoch s tebou súťaží?

Preteky sú oblastné. Ja patrím pod oblasť Nitry. Na Slovensku je okolo 30 takýchto oblastí. Počas celého roka sa zbierajú v súťaži body, ktoré sa na konci roka spočítavajú a podľa toho sa určí víťaz. Keď je napríklad súťaž, stretneme sa všetci v Žitavanoch, kde je spolok, do ktorého patrím aj ja. Naložíme spolu všetky holuby do kamióna a dostavíme sa na vopred stanovené miesto. Tam sa stretnú všetci súťažiaci z oblasti. Tam sa ráno naraz vypustia a čakáme, kým prídu.

Kam sa tie holuby potom vrátia?

Holuby sa vracajú priamo domov k nám. Pristanú na anténe, ktorú mám doma a tá automaticky zaznamená číslo holuba a čas príletu. V Žitavanoch je počítač, kde sa to všetko zaznačí, vytlačí a výsledky posielame. Vyhodnocuje sa každý závod.

Ako dlho trvá holubom kým sa vrátia?

Podľa toho odkiaľ letia. Ale zväčša sa vrátia na druhý deň. Vypúšťame ich v sobotu a vracajú sa v nedeľu. Majú potom po víkende každý deň v týždni menší tréning a vynášame ich v sobotu znova. Čiže lietajú každý víkend niekoľko stoviek kilometrov. Začína sa súťažiť koncom apríla a končí sa v polovici leta. Toto súťažné obdobie trvá 17 týždňov.

Koľko kilometrov tie holuby nalietajú za to súťažné obdobie?

Veľa, okolo 5000 – 6000 kilometrov.

Vráťme sa k tréningovému vynášaniu holubov. Minule sme sa mali stretnúť, ale nemohol si, lebo si bol vyviezť holuby. Kam to bolo?

Vtedy som ich bol vyniesť v Nitre. Zväčša sa vypúšťajú na kraji miest, na poliach.

Vždy ma fascinovalo, ako tie holuby vedia kam majú letieť?

To by sme chceli všetci vedieť, ako je to možné. Vieme, že to má niečo spoločné s magnetickým poľom zeme, ale viac sa nevie. Určite si cestu nepamätajú, nejdú po diaľnici ako som šiel s nimi v aute ja. Vie sa len, že ak je náhodou narušené magnetické pole zeme, tak majú problém sa orientovať. Ale ako je to presne, nikto nevie.

Z akej najväčšej diaľky si už púšťal tvoje holuby?

Bolo to 700 km.

A vrátili sa ti všetky?

Samozrejme, že nie. Takmer nikdy sa nevrátia všetky. Po ceste sú dravce a iné nástrahy.

Stalo sa ti niekedy, že sa ti vrátil napríklad po dlhšom čase?

Áno, stalo sa mi tak, že na jeseň sa mi jeden holub nevrátil a prišiel domov na jar. Alebo ak sa nejaký stratí a nájde ho niekto iný, existuje portál, kde sa takéto holuby nahlasujú.

Podľa čoho vedia, že je to tvoj holub?

Každý holub je označený. Majú na nohách krúžky. Každý rok majú krúžky inú farbu. V tých krúžkoch sú všetky informácie a každý krúžok je jedinečný.

kruzky

A aké holuby konkrétne chováš?

Tak určite to nie sú bežné mestské holuby, sú to poštové holuby, ktoré sú šľachtené už veľa rokov. Dokonca sú rôzne línie tých holubov. Zvlášť vhodné na dlhé a trate a zvlášť na krátke trate. Ja mám oboje.

Ty patríš teda do oblasti Nitra.

Áno, konkrétne patrím do spolku Žitavany. V oblasti Nitra som sám v mojom veku. Mladí sa tomu už tak nevenujú. Na Kostoľanoch je viac chovateľov holubov, ale závodím len ja.

Akú starostlivosť si vyžadujú tieto holuby?

Tak je to robota na každý deň. Mám ich vyše 100, takže pravidelne čistiť, kŕmiť, to je len základ. Trénovať, vynášať ich každý víkend. Niekedy si vyžadujú špeciálnu veterinárnu starostlivosť. Zmesku na žranie si miešame doma sami. Maškrtu majú postrúhanú mrkvu.

matoah5

To asi zaberie veľa času.

Veru áno. V podstate všetok voľný čas, keď som doma, venujem im.

Vieme, ale že ty si aj dobrovoľný hasič, začínajúci poľovník a hlavne študent. Ako sa to dá stíhať?

Pomáhajú mi doma naši. Keď som v škole alebo behám za frajerkami, tak sa o ne stará starký.

Máš aj nejakého obľúbenca medzi svojimi holubmi?

Ťažko je hľadať obľúbenca, keď sa ti často nevráti. Ale mám aj vynikajúcich závodníkov, jedného už od roku 2014. Potom mám aj chovné holuby a aj výnimočne pekne sfarbené holuby.

Vráťme sa ešte k tvojmu štúdiu. Tebe sú tie zvieratá asi veľmi blízke.

Určite áno, už od malička som vyrastal pri chove domácich zvierat, králikov, sliepok – ako na dedine. Strednú školu mám veterinárnu. Vedel som, že v tomto chcem pokračovať.

Toto všetko asi prispelo aj  k jednému tvojmu úspechu. Vyhral si v roku 2017 titul „Naj agro chlapec“

Áno, vtedy som bol ešte na strednej. Najskôr som ani nechcel ísť do tej súťaže, lebo spolužiaci si zo mňa robili srandu. Ale nakoniec som šiel. Museli sme v súťaži samozrejme uspieť vo vedomostnej časti z oblasti poľnohospodárstva a chovateľstva. Ale veľa záležalo od osobnosti súťažiacich, od našich aktivít a tak. Vo finálne sme už mali len pohovory o tom, čo by sme chceli do budúcnosti robiť.

agro1

Čo ti táto súťaž dala?

Tak aj v prvom rade dobrý pocit z tej výhry, nových priateľov a nové možnosti.

Ako vidíš svoju budúcnosť. Viem, že je to ťažké hovoriť, keď máš 20 rokov, ale máš nejaký sen?

Chcel by som napríklad chovať hovädzí dobytok a kone. Kone mám veľmi rád. Keď sa prechádzam po Kostoľanoch, tak ma tak napadá, kde by sa čo dalo spraviť, vybudovať. Kostoľany mám rád a nechce sa mi odtiaľto odchádzať.

Rozhovor pripravila Danka Kellnerová. Ďalšie fotografie nájdete v našej galérii.

Počet zobrazení článku: 126