pondelok, 22. apríl 2019Meniny má Slavomír

Príroda objektívom Vlada Haspru

Ťažké snehové vločky sa sypú z neba. Vaša bunda je už takmer premočená a prsty pripravené na spúšti fotoaparátu sa vám už chvejú od zimy. Na podložke pod plachtou vo svojom úkryte ležíte už asi dve hodiny. Vonku sú -4°C, na hodinky sa neodvážite pozrieť, aby ste náhodou neodplašili nádejného modela alebo modelku, na ktorých čakáte. A v tom sa to stane… Priletí, jeho majestátne krídla svištia vo vzduchu a vy viete že to musíte urobiť teraz alebo nikdy. Zadržíte dych, srdce vám búši, ešte stotinku sekundy čakáte na správny okamih … ,,CVAK!“   Veru, len jeden cvak. Netrpezlivo čakáte na výsledok, balíte si veci, je vám jedno koľko neprijatých hovorov máte na vypnutom telefóne, je vám jedno, že už sa stmieva, a už ani zimu necítite. Rýchlym krokom kráčate domov a myslíte len na to, ako vložíte pamäťovku do počítača a tam sa ukáže on: ten dlho očakávaný záber. Alebo aj nie…

mysiak_horny_buteo_buteo
Myšiak hôrny

Podobné a možno ešte intenzívnejšie pocity pri svojej výnimočnej záľube zažíva Vladimír Haspra z Jedľových Kostolian. Tento mladík, ktorý zasvätil svoj život poľovníctvu, lesom a zvieratám prichádza do kontaktu s faunou našej prírody častejšie ako mnohí z nás. Počas týchto nevšedných stretnutí vznikajú unikátne zábery, o ktoré sa rozhodol s Vami podeliť. Rozhovor s ním a ukážku jeho práce Vám prinášame v tomto článku.

Vedela som, že sa aktívne venuješ poľovníctvu. Ale keď som videla tvoje zábery z prírody, bola som prekvapená. Ako dlho sa venuješ foteniu?

Foteniu sa intenzívnejšie venujem  4. rok.

Ako si sa k foteniu vlastne dostal? A prečo práve fotenie prírody a nie napríklad komerčné fotenie (svadby, oslavy, stužkové)?

Od detstva trávim v prírode množstvo času. Za tie roky som zažil veľmi veľa neopakovateľných stretnutí. Na takéto zážitky človek nezabudne do konca života. Môžem o nich porozprávať iným, ale to rozprávanie nikdy nie je také ako skutočný zážitok. Preto som sa rozhodol, že si kúpim fotoaparát, aby som sa so svojimi zážitkami mohol prostredníctvom fotiek podeliť aj s ostatnými milovníkmi prírody. Fotím predovšetkým pre radosť. Komerčné fotenie ma nikdy nelákalo a asi by som sa v tejto oblasti veľmi neuplatnil. Milujem autentickosť a prirodzenosť, nemám rád prehnané úpravy a retušovanie. Fotenie divej zveri je iná parketa. V prírode som ako doma.

liska_hrdzava_vulpes_vulpes
Líška hrdzavá

Pamätáš sa ešte na tvoj prvý ozaj vydarený záber?

Na prvý vydarený záber si pamätám veľmi dobre. Čakával som na srnca, ale vždy bol príliš ďaleko. Nakoniec ma prekvapil a vošiel mi, ako sa hovorí, priamo do objektívu. Nebola to síce technicky najdokonalejšia fotka, ale pre mňa má hodnotu. Porovnateľnú radosť som mal z prvej fotky myšiaka, tú som si vysedel v zime v nepríjemnom mraze.

srnec_lesny_capreolus_capreolus
Srnec lesný

Čo ťa baví fotiť najviac ?

Najviac ma baví fotografovanie vtáctva. Najväčšiu slabosť mám na dravce a sovy. Sú to majestátne tvory.

Čo také nafotenie nejakého zvieraťa obnáša? Určite to nie je len o dobrom technickom vybavení.

Na to, aby vznikla dobrá fotka, musí do seba zapadnúť niekoľko faktorov. Fotograf musí poznať správanie živočíchov, prostredie v ktorom žijú, ich návyky a hlasové prejavy. Musí vedieť kde ich má hľadať. Musí vedieť úplne splynúť s prírodou. Musí sa vedieť maskovať. Veľmi dôležité sú aj svetelné podmienky, uhol fotenia a samozrejme obrovská dávka trpezlivosti.  To všetko samozrejme takým spôsobom, aby som fotografovaný objekt nerušil. Technické vybavenie je dôležité, ale kvalitná fotka sa dá spraviť aj s lacnejšou výbavou. Najdrahšia technika sama o sebe ešte nezaručuje kvalitné fotografie. Treba s ňou vedieť narábať, treba mať cit, atď. Spomenul by som ešte „šťastíčko“, alebo schopnosť byť v správnom čase na správnom mieste. 

slepuch_lamavy_anguis_fragilis
Slepúch lámavý

Ako dlho čakáš na ten správny moment, z ktorého vzíde takýto nádherný záber?

Závisí to napríklad od druhu živočícha alebo od toho, či má fotograf šťastie. Niekedy sa z fotolovu vraciam s prázdnou kartou, inokedy za 1-2 hodiny idem spokojný domov. Na prvého myšiaka som čakal 4 hodiny pri teplote mínus 5.

Je na Kostoľanoch stále čo fotiť?

Určite áno. Každý rok sa mi podarí odfotiť druhy vtákov, aké ešte v portfóliu nemám.

V akom ročnom období rád fotíš?

Mám dve obľúbené obdobia. Najradšej fotím v zime na snehu. A potom sú to mesiace máj a jún, kedy je čas mláďat. Ale každé obdobie má svoje čaro.

datel_velky_dendrocopos_major
Ďateľ veľký

Láka ťa ísť fotiť aj niekam inam mimo Slovenska? Aká je tvoja, dajme tomu, vysnívaná destinácia na fotenie? 

Fotenie mimo Slovenska ma zatiaľ neláka. Stále nemám odfotených množstvo druhov, ktoré sa u nás v Kostoľanoch nevyskytujú (napr. medveď, vodné vtáctvo, niektoré druhy sov, atď.).  Ak by som sa v budúcnosti mal vybrať fotiť mimo Slovenska, asi by to bola Arktída.

Kde môžeme vidieť, alebo nájsť tvoje fotografie?

Na instagrame mám mini portfólio (vladis_wildlife_photography).

Počas svojich potuliek našimi lesmi si isto všímaš nie len zvieratá, ale aj stav lesa. Je niečo čo by si chcel čitateľom, teda návštevníkom našich lesov touto cestou odkázať?

Najviac zamrzí to množstvo odpadkov. Je neuveriteľné, že v 21. storočí sa nájdu ľudia, ktorí si z prírody robia smetisko.  Les je plný obyvateľov, ktorí potrebujú svoj pokoj. Tak im ho doprajme. Správajme sa slušne.  Lesu a prírode zdar!

Rozhovor pripravila Danka Kellnerová. Ďalšie fotografie nájdete v našej galérii.

Počet zobrazení článku: 84