Príroda a turistika

Bylinky ako ich nepoznáte III.

Pred pár dňami svietilo v kalendári meno Ján. Pre našich predkov bol tento deň výnimočný. Na Jána sa mladí po večeroch po prácach stretávali na lúkach a tu pálili ohne, väčšie či menšie. Pri nich sa zabávali, spievali a tancovali. A prečo práve na Jána? 

 Jánske ohne, letný slnovrat

Ak chceme hovoriť o bylinkách v našej tretej časti, určite musíme spomenúť slávenie svätého Jána, respektíve oslavu letného slnovratu. Letný slnovrat sa oslavuje na celom svete už od nepamäti a pre Slovanov bol jednou z najvýznamnejších častí roka. Je oslavou Slnka, ako zdroja života na Zemi, ktoré vplýva na plodnosť, úrodu, a teda aj na dostatok obživy pre ľudí.

Základnou zložkou zvykov vítania leta bol oheň, predovšetkým vatry, okolo ktorých sa spievalo a tancovalo. Tu i môžete vypočuť jednu z takýchto piesní „Vojanica krásna“ zo zbierky Milana Ruska v podaní p. Forgáčovej z roku 1988.

 

Počas svätojánskej noci sa dodnes kladú tzv. Jánske ohne – 4 vatry rozložené na všetkých svetových stranách. Vatry potom mládež, ženy aj muži preskakujú a ten, koho oheň nepopáli, je duchovne čistý. Šťastie zas má mať človek, ktorý chytí svätojánsku mušku. 24. jún je aj sviatkom Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak v priebehu stáročí spojil s kresťanskou tradíciou.

Vráťme sa k našim bylinkám. Bylinky, ktoré natrháte na Jána, majú najsilnejšie účinky, alebo povedzme: najsilnejšiu moc. Už veľakrát sme sa presvedčili, že porekadlá, hoc´ aj dvesto rokov staré, platia aj dodnes. Bylinka naberie svoju najväčšiu silu za najpriaznivejšieho slnka. Musí dokonale rozkvitnúť a zavoňať, až vtedy je vhodná na trhanie. A keď sa jar láme do leta, dni sa predlžujú a slnka je viac. Teda preto si naši predkovia trhali bylinky hlavne v letnom období, teda po slnovrate, alebo povedzme na Jána a po ňom.


Lipa malolistá/veľkolistá

Lipa-na-sušenie Bylinky ako ich nepoznáte III.

Ak máte toho akurát tak dosť, pomôže lipa. Lipa je naším najlepším priateľom pri liečbe stresu, depresií, zlej nálady. Lipa tlmí bolesti nervového pôvodu. V kombinácii s posedením pri večernom západe slnka v tichosti je doslova elixír na psychické vyčerpanie. Taktiež znižuje horúčky a lieči priedušky. Priaznivé účinky lipy sa prejavia až po dlhšom užívaní. Okrem toho lipa nádherne vonia. Ak hľadáte vhodný strom do svojej záhrady, odporúčam lipu. V júni na jej kvetoch môžete spolu s vašimi deťmi pozorovať mnoho krásnych rozmanitých chrobákov a iného hmyzu. Lipové drevo nazývajú aj svätým drevom a je z neho vyrezaných veľa oltárov po celom svete, napríklad aj tento oltár majstra Pavla z Levoče:

oltár-majstra-Pavla-z-Levoče-z-lipového-dreva Bylinky ako ich nepoznáte III.


Orech vlašský

vlašské-orechy Bylinky ako ich nepoznáte III.

Vlašský orech je plod stromu Orech kráľovský. Orechy sú plné omega 3 mastných kyselín. Sú bohatým zdrojom energie. Veľa vlákniny a vitamínu E podporujú znižovanie cholesterolu. Pri každodennej konzumácii orechov klesá riziko infarktu až o 50%! Tinktúry z listov čistia krv a liečia mnohé kožné choroby. Orechy sú vynikajúce pre rekonvalescenciu po operácii, ba i po chemoterapii. Orech je doslova zázračný. Ak ste sa teraz pousmiali, tak Vám poviem príhodu. Keď som pracovala v Nórsku, mala som kolegyňu z Lotyšska. Bavili sme sa o bylinách a nejako padla reč na orechy. Keďže máme na dvore asi tri stromy, človek berie orechy ako samozrejmosť. Ba niekedy ma vedeli dobre naštvať, keď som musela na jeseň hrabať ich neohrabané veľké listy. Kolegynka však na mňa vypleštila oči a poprosila ma, či by som jej nejaké nedoniesla, že mi zaplatí. Čože?  Zaplatí? Za orechy? Tak som jej priniesla 2 kilá vylúskaných orechov (samozrejme zadarmo) a ona skoro plakala od radosti. U nich totiž orechy nerastú, vôbec! A jej veľmi pomáhali pri jej zdravotných problémoch. Odvtedy orechy nepodceňujem a som rada, že máme až tri stromy. Premýšľam, že ešte jeden zasadíme.


Skorocel

kvet-skorocelu Bylinky ako ich nepoznáte III.

Malá nenápadná bylinka s úzkym ružovkastým kvetom. Čerstvo vylisovaná šťava čistí krv a pomáha pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, čerstvo rozdrvené listy sa prikladajú po uštipnutí hmyzom. Poznáme to ešte niektorí z detstva. Uštipla ma včela, našli sme skorocelové listy, rozdrvili ich medzi prstami a priložili na poranené miesto. Hra pokračovala ďalej. Vynikajúci proti kašľu je tiež skorocelový sirup. Mám ho odskúšaný. Pripravte ho z kilogramu čerstvých skorocelových listov, ktoré sa opláchnuté rozomelú najlepšie v mlynčeku na mäso alebo rozmixujú. Vložia sa do hrnca s litrom vody a kilogramom nerafinovaného cukru a pomaly sa uvedú do varu.
Varia sa na miernom ohni, dokým šťava nezhustne, potom sa naplní do nahriatych pohárov a nechá sa vychladnúť. Dobre sa uzatvorí a skladuje sa v komore alebo v chladničke. A na svoje si pri skoroceli prídu aj vínkari. Už ste koštovali víno zo skorocelu? Podľa povier vám skorocel prinesie dokonca mladosť a celkové omladenie. Ak ho dáte do malého vrecúška a umiestnite v aute, vraj ochraňuje vodičov.


Dnes sme si opäť na niekoľkých príkladoch ukázali, ako nám príroda priam ponúka všetky svoje liečivé zázraky. Je len na nás, aby sme sa načiahli a vzali si. Pomohli sebe a svojim blízkym. Verím tomu, že len poznanie našej prírody, jej ochrana a rozumné využívanie nám pomôže žiť krajšie, zdravšie a múdrejšie. Nám, aj našim deťom.

Zdroje:
Katarína Nádaská, Pod zelenou klenbou
Maria Trebenová, Zdravie z Božej lekárne
Denisa Fulmeková, Magická sila bylín
Denisa Fulmeková, Sila pohanských sviatkov
Nahrávka: Milan Rusko, terénny výskum z Jedľových Kostolian, 1980

697-krát videné