Počiatky vzdelávania miestneho obyvateľstva je možné datovať do obdobia okolo roku 1394, odkedy sú zachované spisy, že sa tu nachádzala fara a s ňou pravdepodobne aj škola. Preukázateľne však škola pri kostole bola v roku 1739, keď tu pracoval školský majster Adam Vozár. Budova školy bola z dreva, pokrytá slamou a nachádzala sa približne 50 metrov od kostola v kocianovom dome. Tvorila ju jedna učebňa a byt učiteľa, ktorý bol zároveň aj organistom. Škola bola majetkom rímsko-katolíckej cirkvi.
V roku 1742 sa v Topoľčianskom zámku usídlil gróf Adam Keglevich. Jeho vnuk Žigmund dal v roku 1801 postaviť v J. Kostoľanoch vyučovaciu miestnosť pre 40 až 60 žiakov a aj učiteľský byt. V r. 1879 dal ďalší Keglevich – gróf Štefan – postaviť novú vyučovaciu miestnosť, nakoľko predošlá už bola v nevyhovujúcom stave. Škola bola postavená vedľa dnešného obecného úradu a pokrývala ju škridľa. Spravovala ju obec a patrónom bol gróf Keglevich.
Na začiatku 20. storočia navštevovalo školu len približne 50% školopovinných detí, z ktorých väčšina nemala potrebné učebné pomôcky. Po prijatí Apponyiho školských zákonov, keď sa vyučovacím jazykom stala maďarčina, vedomostná úroveň poklesla ešte viac.
V roku 1909 postavila obec na mieste dnešnej tanečnej sály ešte dve učebne aj s učiteľskými bytmi. V roku 1911 ich spolu s cirkevnou školou prevzal štát a od tej doby niesla názov 3-triedna štátna ľudová škola. Prvým učiteľským správcom štátnej školy sa stal Michal Možáry.
Aj keď dochádzka detí do školy bola nie príliš dostatočná, najmä počas hospodárskej sezóny roka, v roku 1928 si počet zapísaných žiakov vyžiadal rozšírenie školy o dve triedy, čím sa škola stala štvortriednou s jednou pobočkou. V roku 1935 mala škola už šesť tried.
Od novembra 1940 sa škola premenovala na ľudovú školu hospodársku. Obec prispievala na kúrenie, osvetlenie a plat pre školníka. Ostatné poplatky hradilo ministerstvo hospodárstva a okres. V roku 1943 sa škola stala sedemtriednou. Zariadenie školy sa podstatne zmenilo v roku 1948, kedy boli vymenené dlážky, okná, kachle a zaviedla sa voda a elektrina. Stará budova bola premenovaná na 5-triednu národnú školu a zo 6. až 8. ročníka bola zriadená neúplná stredná škola. Škola sa v roku 1950 zmenila na úplnú strednú školu a v ďalšom školskom roku bola národná a stredná škola zlúčená pod spoločnú jednotnú deväťročnú školu. O dva roky neskôr opäť nastáva zmena a zo školy sa stáva osemročná stredná škola. Päťdesiate roky sa niesli v znamení aktivít, súťaží a verejno-prospešných prác s účasťou žiakov. V roku 1958 bola nadviazaná družba s osemročnou strednou školou Liběnice a zavádzali sa priateľské návštevy. Na začiatku šesťdesiatych rokov bolo zavedené bezplatné poskytovanie učebníc a školských pomôcok pre žiakov.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou novej školy, keď mala byť postavená postupne škola s učiteľskými bytmi, telocvičňa a jedáleň. Škola bola daná do užívania v roku 1961, výstavby telocvične a jedálne sa však žiaci nedočkali. Škola slúži školopovinným dodnes. V septembri 1967 bola prvýkrát otvorená aj materská škola za účelom predškolskej výchovy a prípravy detí.
Keďže v roku 1985 skončila možnosť stravovania detí v závode verejného stravovania Jednota, jedna trieda na prízemí školy bola prerobená na jedáleň.
V roku 1742 sa v Topoľčianskom zámku usídlil gróf Adam Keglevich. Jeho vnuk Žigmund dal v roku 1801 postaviť v J. Kostoľanoch vyučovaciu miestnosť pre 40 až 60 žiakov a aj učiteľský byt. V r. 1879 dal ďalší Keglevich – gróf Štefan – postaviť novú vyučovaciu miestnosť, nakoľko predošlá už bola v nevyhovujúcom stave. Škola bola postavená vedľa dnešného obecného úradu a pokrývala ju škridľa. Spravovala ju obec a patrónom bol gróf Keglevich.
Na začiatku 20. storočia navštevovalo školu len približne 50% školopovinných detí, z ktorých väčšina nemala potrebné učebné pomôcky. Po prijatí Apponyiho školských zákonov, keď sa vyučovacím jazykom stala maďarčina, vedomostná úroveň poklesla ešte viac.
V roku 1909 postavila obec na mieste dnešnej tanečnej sály ešte dve učebne aj s učiteľskými bytmi. V roku 1911 ich spolu s cirkevnou školou prevzal štát a od tej doby niesla názov 3-triedna štátna ľudová škola. Prvým učiteľským správcom štátnej školy sa stal Michal Možáry.
Aj keď dochádzka detí do školy bola nie príliš dostatočná, najmä počas hospodárskej sezóny roka, v roku 1928 si počet zapísaných žiakov vyžiadal rozšírenie školy o dve triedy, čím sa škola stala štvortriednou s jednou pobočkou. V roku 1935 mala škola už šesť tried.
Od novembra 1940 sa škola premenovala na ľudovú školu hospodársku. Obec prispievala na kúrenie, osvetlenie a plat pre školníka. Ostatné poplatky hradilo ministerstvo hospodárstva a okres. V roku 1943 sa škola stala sedemtriednou. Zariadenie školy sa podstatne zmenilo v roku 1948, kedy boli vymenené dlážky, okná, kachle a zaviedla sa voda a elektrina. Stará budova bola premenovaná na 5-triednu národnú školu a zo 6. až 8. ročníka bola zriadená neúplná stredná škola. Škola sa v roku 1950 zmenila na úplnú strednú školu a v ďalšom školskom roku bola národná a stredná škola zlúčená pod spoločnú jednotnú deväťročnú školu. O dva roky neskôr opäť nastáva zmena a zo školy sa stáva osemročná stredná škola. Päťdesiate roky sa niesli v znamení aktivít, súťaží a verejno-prospešných prác s účasťou žiakov. V roku 1958 bola nadviazaná družba s osemročnou strednou školou Liběnice a zavádzali sa priateľské návštevy. Na začiatku šesťdesiatych rokov bolo zavedené bezplatné poskytovanie učebníc a školských pomôcok pre žiakov.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou novej školy, keď mala byť postavená postupne škola s učiteľskými bytmi, telocvičňa a jedáleň. Škola bola daná do užívania v roku 1961, výstavby telocvične a jedálne sa však žiaci nedočkali. Škola slúži školopovinným dodnes. V septembri 1967 bola prvýkrát otvorená aj materská škola za účelom predškolskej výchovy a prípravy detí.
Keďže v roku 1985 skončila možnosť stravovania detí v závode verejného stravovania Jednota, jedna trieda na prízemí školy bola prerobená na jedáleň.