Zavrite si oči. Predstavte si horúci júlový deň. Prechádzate sa po lúke, na ktorej len ťažko spočítať to množstvo nádherných farebných kvetov. Rukou prechádzate po steblách trávy, tie vás jemne šteklia na dlani… Vtáčiky sa predbiehajú v štebotaní a na pozadí tohto orchestra počujete jemný bzukot. Sú to včielky. Včielky, ktoré neúnavne lietajú z kvetu na kvet a snažia sa nazbierať čo najviac peľu. Včely sú pre ľudstvo ohromným Božím darom a ľudia ich odjakživa chovajú. Dnes už máme veľa vyspelých moderných metód, ale my sa spolu s Vlastičkou pozrieme na krásu pôvodného včelárstva, na jeho tajomstvá a priam zázračné liečivé využitie.
Priznám sa, že pod slovom „včelár“ si predstavujem nejakého deduška, s klobúkom na hlave, s fajkou v ústach, ako stojí pri úľoch. A ty si mladá 31 ročná žena a už si v tejto oblasti odborník. Povedz, ako je toto možné?
Ja som sa dostala k tomu tak, že môj pradedo mal včely hádam 60 rokov. On bol včelárom vlastne celý život. Ocino to podedil a my deti vlastne popri ňom. Vyrastali sme v tom od malička aj s bratom. Ocino ma všetkému priúča. Na takej odbornejšej úrovni sa tomu venujem približne posledné 3 roky. Začala som ešte na materskej. Rodičia majú vlastné zamestnanie a tak som sa o včely začala intenzívne starať, keď oni neboli doma. A veru, keď sa vyberiem k niekomu, kto si ma zavolá kvôli poradenstvu, sú často veľmi prekvapení, že príde taká mladá žaba.
Tu sa na chvíľu zastavím a ako matka ti musím vyjadriť svoj obdiv. Pretože starať sa o včely je určite náročné a nieto ešte popri tehotenstve a starostlivosti o dieťa.
Ďakujem, ale ja to tak ani neberiem. Včelárstvo je srdcová záležitosť. Aj keď občas to bolo náročné, hlavne v letnom období. Pamätám si, že v ôsmom mesiaci tehotenstva som ešte behala pri úľoch.
Koľko rodín včiel približne máte?
To sa nedá povedať presne, mení sa to každý rok. Niekedy mám 60, niekedy 90. To sa rôzne točí, podľa toho či sa včely roja a tak. Ale základ je mať jednu rodinku a z tej sa dá ďalej tvoriť. To sa robí tak, že si urobíš oddelok. To sú vlastne plodové plásty, ktoré nakladie matka. Tie preložíš do nového úľa. Tieto včielky si potom vytiahnu matečník, z ktorého je nová matka. Nikdy nesmú byť ale v úli matky dve. Jedna by druhú zabila. Matka potom vlastne nerobí nič, len rodí. Vieme ju odlíšiť ľahko, je väčšia ako včely a môže sa dožiť aj 5-6 rokov.
Viem, že vy sa ale nevenujete komerčnému chovu včiel. Aké včely teda vy chováte, alebo akým spôsobom?
Včelárstvo je srdcovka ako som vravela, to sa nedá robiť pre peniaze. To je vášeň. My sa snažíme chovať včely úplne na prírodno. Úle si vyrábame sami, nezatepľujeme ich polystyrénom ako iní včelári. Nepoužívame žiadne liečivo pre včely, okrem liečiva proti klieštikovi (toto ochorenie k nám bolo dovezené a tak sa včely voči nemu nevedia vôbec brániť), k úľom zásadne nechodíme so žiadnou elektronikou, ako sú napríklad aj telefóny. Voľakedajšie včelárstvo bolo, že včely mali svoj úľ v kmeni stromu. Tam vlastne včelia matka kládla vajíčka. A plásty s medom si tvorili včely samy. Máme ale tri druhy úľov. Pňové alebo figurálne, klasické hranaté, do ktorých dávame rámiky a potom máme pár úľov, ktoré sú presklené a dá sa v nich pozorovať život včiel.
Keď som videla vaše úle, tak som si povedala, že ak človek chce takéto niečo robiť, musí byť aj umelec, rezbár, maliar… Tieto úle robíte sami?
Veľa ľudí nás práve kvôli tomuto kontaktuje. Úle sú ručne vyrezávané. Mamina ich maľuje, a ocino spolu so mnou vyrezáva. Zväčša používame motívy ako medveď, včela a hlavne svätý Ambróz, ktorý je patrónom včelárov.
Ako je to teda s tým pôvodným úľom v strome?
Základom je, že do tohto úľa sa nedávajú rámiky. Samé včely si vytvoria plásty, ktoré majú okrúhle tvary. Matka rada kladie do obrovských oblúkov svoje vajíčka. Takýto spôsob chovu majú na Slovensku asi dvaja páni, ale tí majú čisto len tento prírodný chov. Z takýchto úľov napríklad my med nevytáčame, len ho jeme priamo z plástov. Títo páni majú na to špeciálne lisy. Včely totižto nerobia len med. Znášajú peľ a robia kašičku pre malé včielky. Najzaujímavejší je dokonalý šesťuholníkový tvar plastov. Úľ je najčistejšie miesto pre včely. Ak sa aj včela cíti chorá, radšej vyjde z úľa von a tam zahynie. Taktiež akéhokoľvek votrelca včely hneď obalia a usmrtia.
Vedia včely prežiť aj vo voľnej prírode?
Určite áno, včela prežije aj bez zateplenia úľa -50°C. Napríklad v ruskej tajge tiež chovajú včely. Ich med stojí 80 € za kilo. Tam ale cielene nechávajú včely uhynúť na zimu a na jar tam nosia nové rodiny.
Kto je najväčším nepriateľom včiel?
Tak v prírode je to sršeň, ďatle, hlodavce. Ale bohužiaľ, „mimo“ prírody je to človek.
Čo robia včielky v zime?
V zime včely spia, ale nie tak ako by sme si mysleli. Rodina je trochu menšia a všetky sú v jednom veľkom zhluku okolo matky, ktorú zahrievajú. Dokonca sa stále striedajú. Tie zo stredu idú von a tie, ktoré sú na vonkajšej strane toho zhluku, zas prechádzajú dnu. Striedajú sa, aby sa každá ohriala. Ak sa ale nejaká cíti slabá, tak sama vypadne von z úľa a uhynie. Na zimu prikrmujeme včielky cukrovou sirupovou vodou.
A ako je to v lete? Chodíš k včelám často?
Ja by som to tak povedala, čím menej sa do nich špáraš, tým lepšie. To je ako keby ti teraz niekto cudzí prišiel do tvojho domu upratať. No tak potom by si to dávala dva týždne dokopy a hľadala, kde čo je. Aj my sme pre včely cudzí a oni najlepšie vedia čo majú robiť.
Ako chodíš vystrojená k včelám?
Na začiatku som sa bála, ale teraz už chodím len tak. V bežnom oblečení, ale na hlavu si beriem kuklu so sieťkou. Zásadne nenosíme k včelám telefóny. My ale chováme včely zakarpatské, ktoré sú veľmi pokojné, tak sa človek nemusí báť.
Asi zvláštna otázka, ale už ta poštípala včela?
Joj, samozrejme. Veľakrát. Našťastie ja to dobre znášam, ale každý sme iný. Napríklad ja som mala trochu problém po pôrode, ale rok a pol po pôrode sa to urovnalo. Poštípanie mi však už vôbec nevadí. Jeden pán z Trnavy k nám dokonca chodí vyslovene pri včielky, aby ho dopichali, pretože zistil, že mu to pomáha.
Aké boli tvoje začiatky?
Ocino ma učil, že včelárstvo neuponáhľaš. Keď si pri včelách, musíš konať pomaly, v kľude. To sa nedá robiť hrrr. Pamätám si keď som išla robiť svoj prvý úľ. Taká som bola mokrá, a dodnes neviem či bolo tak teplo, alebo tie rámiky boli také ťažké, alebo som bola taká nervózna.
Okrem toho, že vaše včielky dávajú med, využívate ich aj nejako inak?
Áno. Málokto u nás zatiaľ počul o apiterapii, ktorá bola známa už našim predkom. Máme doma špeciálny „úľ“. Je to drevená malá miestnosť, kde je umiestnený úľ bez vrchného poklopu, tam je len sieťka a nad tým je posteľ. V čase najväčšej znášky totiž včely vyžarujú silnú energiu, žiarenie. Je to prírodné liečivé žiarenie. Vie vyliečiť napríklad vysoký krvný tlak. Liečba však musí začínať postupne. Najskôr trávi pacient v tejto miestnosti len pár minút. Predstav si, že presne ten orgán, ktorý máš poškodený, ti začne v tele brnieť. Už po prvých sedeniach sú badateľné výsledky. Chodil k nám pán s boreliózou, ten sa vďaka apiterapii vyliečil. Chodia k nám ľudia z celého Slovenska. Ale to nie je jediné. My napríklad aj vodu z vodovodu kladieme vo fľašiach na úle a tá energia z včiel tú vodu od všetkého očistí.
To by ma zaujímalo, čo robí včelár, keď príde v nejakom veľkom obchodnom reťazci do sekcie s medom.
Moja mamina sa mi smeje, lebo vždy keď prídeme k takémuto regálu, tak len chytím do ruky pohár a prelievam. To robím vážne takmer vždy. Veď to je niekedy samá voda, to nie je dobre. Od včelára je len od včelára.
Počas nášho rozhovoru ťa teda viackrát kontaktovali ľudia ohľadom včelárstva. Je to teda tvoja zárobková činnosť?
Určite nie. Ide o to, že včelárstvo je tak, ako aj mnohé iné oblasti, ak dosiahnete už nejakú vyššiu úroveň, tak trochu tabu. Nie veľa včelárov je ochotných podeliť sa o svoje skúsenosti a vedomosti. Ja robím poradenstvo pre začínajúcich včelárov. S ocinom pre nich vyrábame úle a učíme ich nové veci. Nerobím to ale pre peniaze. Ja poradím rada každému, kto sa spýta. Mojim cieľom je, aby bolo včelárov na Slovensku čím ďalej tým viac. Nevidím za tým osobný prospech. Hocikto má u mňa dvere otvorené.
Aký je teda tvoj cieľ, čo sa týka chovu včiel? Čo by si si tak priala dosiahnuť?
Mne je veľkým vzorom môj otec. Ten, keď aj len jednu včielku nájde ležať pred úľom, tak ju chytí do rúk a hádam by jej aj umelé dýchanie dal, keby sa dalo. A ja by som bola rada, ak by aj ostatní sa tomu venovali s takou vášňou. A hlavne ma teší, že ľudia sa vracajú k starému štýlu chovu. Žiadne umelé zatepľovanie úľov napríklad. A taktiež verím, že aj môj syn sa tomu raz bude venovať.
Čo my môžeme urobiť pre to, aby sa situácia so včelami zlepšila.
Dnes je veľmi zlá situácia. Vyletí ti roj včiel na repku a nevráti sa ti ani jedna. Uhynie celý roj. Najhoršie sú postreky. Ak môžem, tak by som chcela apelovať na ľudí, aby postreky nepoužívali, alebo keby začali postrekovať neskôr večer, v noci.
Čo pre teba znamenajú tie včielky?
Je to obrovský oddych. Mala som aj ja ťažšie životné obdobie a toto mi veľmi pomohlo. Keď idete k včelám, musíte vypnúť a sústrediť sa len na ne. Je radosť, keď si preberáte tie rodinky, vidíte ako pracujú, ako sa rodia. Dokážem sa do toho úplne vžiť. To je niečo čo si odovzdávame už po generácie, to sa nedá zaplatiť ani vynahradiť. Tomu sa človek musí oddať a tie včielky vám to tisícnásobne vrátia.