V máji v roku 2017 som sa rozhodol vybudovať posed pri miestnom potôčiku Želena pre občanov Jedľových Kostolian.
Zlikvidovať a vyklčovať menší aj väčší porast, upraviť svah k potoku, osadiť betónové kvádre pod lavičky, položiť betónový mostík, vyrobiť hojdačku pre deti a urobiť ešte zopár veci mi trvalo celé 3 týždne, čo je dosť veľa odpracovaných hodín za vatikánsku menu. Robil som to však veľmi rád a úplne sám, čoho boli svedkami mnohí okoloidúci. Obec prispela na nákup drevených lavičiek a zabezpečila odvoz dvoch vlečiek odpadového materiálu.
Hneď po dokončení posedu ho začalo hlavne na opekanie využívať hodne kostoľančanov, posed začal slúžiť účelu a mal som z toho radosť. Mamičky s detvákmi hlavne v horúcich letných dňoch s obľubou využívali chládok a posedenie pri potôčiku, bola radosť sa na to pozerať, hrialo to pri srdci… Po čase pobyt pri tomto skultivovanom mieste začali však vyhľadávať aj podaktorí miestni i okolití feťáci, no po krátkom čase odtiaľ odišli, pričom zostalo po nich v potoku aj zopár striekačiek.
Každý rok, hlavne po zimnom období, bolo potrebné urobiť okolo posedu patričný poriadok a údržbu, potom ešte cca 2-3x v sezóne, na čo sa nechytal nikto, iba ja sám vojak v poli, no nevadilo mi to.
Včera večer v rámci pravidelnej závlahy záhradky z potôčika som tam zaregistroval dvoch školopovinných mládencov z dediny, jeden sedel na hojdačke, druhý sa akosi skrýval v miestnom poraste. Chlapcov som mierne upozornil, aby ich nenapadlo hádzať kamene z hrádze do potoka, stávalo sa to často a mal som s ich vyťahovaním z bahna prácu, zatiaľ som pri tom síce nikoho neprichytil, ale vedel by som si veľmi dobre tipnúť, kto by to mohol s radosťou robievať. Debatu sme ukončili, odišiel som do záhradky s vodou a vrátil som sa za cca 3 minúty k potoku… a neveril som vlastným očiam čo som tam videl, akú skazu. Tí dvaja výrastkovia stihli za tú krátku dobu kompletne zlikvidovať jednu lavičku a narobiť ďalšie škody. Snažil som sa to provizórne opraviť a znovu som odišiel k záhradke. Otočil som sa a tí dvaja tam zase boli a likvidovali posed, zastihol som ich priamo pri tejto činnosti. Jedná sa evidentne o dvoch miestnych výrastkov, s ich menami a vzniknutou situáciou som oboznámil starostu. Pokiaľ sa celá vec nedorieši, ja osobne ďalšiu údržbu posedu pri Želene vykonávať nebudem.
Pre ilustráciu pár záberov, prvé dve fotky posed kedysi a ďalšie ako to vyzerá po včerajšku.
Pôvodný článok o úprave tohto miesta v roku 2017 nájdete v tomto odkaze.
Prajem pekný letný deň kostoľančanom. Karol Psota, realizátor projektu Posed pri Želeni.