Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1.májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast. V strednej Európe stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána, ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol, radnicu a domy popredných mešťanov. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.
Máj sa stal symbolom vážneho záujmu o dievča. Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku, často sprevádzané muzikou, tancom, spevom a pitím. Zvyčajne v predvečer prvého mája stavali slobodní mládenci svojim vyvoleným slobodným dievčatám pod obloky máje. Na pätnásť až dvadsať metrov vysokom kmeni očistenom od kôry bol pripevnený vrcholec zo smreka, jedle či brezy ozdobený mašľami, stužkami, šatkami. Čím bohatšie bol máj vyzdobený, tým väčšie bolo bohatstvo devy súcej na vydaj. Máj bol ako symbol lásky vystavený celý mesiac.
Aby nebolo ľúto ostatným dievčatám, ktoré ešte nemali vhodný vek na vydaj, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. Ten býval poväčšine nižší ako individuálne máje. Mládenci s muzikantom navštívili všetky dievky a každá im dala 1 – 2 ručníky, ktoré uviazali okolo vrcholca mája. Poslednú sobotu v mesiaci mládenci s muzikou opäť navštevovali dievčatá a od každej dostali peniaze na vyplatenie šatky. V poslednú nedeľu popoludní chodili chlapci máje “vyťukať” – váľať.
Pri stavaní mája či v niektorých obciach na prvého mája popoludní bola na obvyklom mieste v prírode tanečná zábava, majáles. Mládenci súťažili aj v lezení po fľašu pálenky, ktorú si schovali v korune postaveného mája.
