Ferko, mňa to tu bohovsky baví, ja mám zábavky, mám koníčky, ja by som tu chcel ešte aspoň pár rôčkov požiť.
Sporadicky sme si vymieňali mailové správy, stretávali sme sa na obecných akciách, alebo len tak na ulici, či na prechádzke. A práve dnes som sa dozvedel, že Karola už nestretnem a ak by som mu napísal, už mi nebude mať kto odpísať… a práve preto a práve teraz mi napadla tá Karolova veta, ktorú mi povedal fakticky ani nie tak dávno, možno pol roka dozadu, na jednej zo svojich prechádzok, v tichu kostolianskeho cintorína, keď bola vonku príjemná voňavá jeseň a spolu sme sa pozerali na farbami hýriace Hradište a Drienovú pri západe slnka.
Čo k tomu povedať. Ako sa hovorí, nikto nevieme dňa ani hodiny, kedy prejdeme z nášho žitia a bytia, z nášho života niekam inam, do iného času, priestoru, dimenzie. Nevieme kedy a nevieme ani ako.
V tejto chvíli sa mi v myšlienkach vynárajú útržky spomienok na Karola. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, vždy povedal len „nenudím sa“.
Od svojej základnej vojenskej služby sa venoval prevádzke rádiostaníc a rádioamatérskemu športu. Túžil dostať sa na námornú loď ako spojovací dôstojník, čomu však musela predchádzať prax na riečnych plavidlách, tak od svojich plánov upustil a vybral sa ako vyučený zememerač a hydromelioračný technik profesijne iným smerom. Pod vlastnou rádioamatérskou značkou však fungoval viac ako 50 rokov a získal mnoho titulov a víťazstiev, okrem iných aj Majster Slovenska a Majster športu.
Z času na čas mi pristála v mailoch fotka od Karola, na ktorej bolo výborne vyzerajúce jedlo, napríklad segedín, s pozvánkou „Ahoj Fernando amigo, práve som dovaril výborný segedín, ak si tu, prídi! Karol – Igor, OM5KP, nová bytovka pri anténach“. Hovorieval, že sa ešte len učí variť a internet je bezodná studnica receptov, tak skúša.
Jeho radosťou bola aj práca v záhradke pri bytovke, kde býval. Potok je blízko, takže jeho snaha bola spravidla korunovaná úspechom. Kúsok odtiaľ pri potoku urobil v spolupráci s Obecným úradom aj malý oddychový posed, kde sa dá v horúcich letných dňoch posedieť, prípadne aj čo-to poopekať. Ak bolo treba s niečím pomôcť, Karol sa robote nebránil a vždy sa sám ponúkol, že pomôže. Zdravie nebolo možno vždy stopercentné, ale snažil sa byť a aj bol aktívny dôchodca. Pokosil okolo bytoviek, staral sa o čističku, ostrihal stromčeky, alebo kríky, čo bolo treba, Karol urobil, alebo pomohol urobiť. A keď bolo leto a zostal mu voľný čas, sadol na svoj elektrický chopper a ako hovorieval „idem sa asi previezť na tej mojej elektrickej hračke aspoň do Topoľčianok na balkánsku zmrzku“.
Čo ma s ním však najviac spájalo, bola spoločná práca na internetovej stránke Jedľových Kostolian. Začal som s tým vlastne sám, po dohode s vtedajším starostom Jožkom Ďuriačom a potom za starostovania Dušana Kazimíra sme to dali dokopy s Karolom, pričom ja som sa mal starať o texty a technickú administráciu a Karol dodával fotky. Množstvo fotiek. Vagóny fotiek. Okamihy zo života, zaujímavosti, fotky z obecných akcií, ktoré budú navždy pripomínať dané momenty. Táto stránka možno nie je dokonalá, možno ani tie fotky nie sú všetky dokonalé, ale je v nej ukrytých fakticky už 17 rokov života našej dedinky a svojim spôsobom je to kronika s takmer 15 tisíc zverejnenými fotkami, ktoré boli vybrané z asi 30 tisíc záberov. 30 tisíc záberov, za ktorými sú stovky Karolom nachodených kilometrov a stovky hodín, strávených pri počítači ich triedením, preberaním a niekedy aj úpravou.
V realite všedných dní a pri pragmatickom pohľade na život, keďže Karol bol predsa len vekovo o generáciu predo mnou, mi niekedy preblyslo hlavou – čo keby tu Karol nebol? Kto by fotil? Ako by to bolo? A teraz je to odrazu tu…. akoby odišiel obraz a zostal iba zvuk.
Pred dvomi rokmi oslávil Karol okrúhle jubileum 80 rokov života. Pri tejto príležitosti mu bol zástupcami obce udelený Pamätný list a poďakovanie za roky spolupráce. Priali sme mu zdravie a pevnú ruku, aby nám do našej zbierky prispieval aj naďalej ďalšími stovkami a tisíckami záberov. Bohužiaľ, posledné fotky, ktoré pre nás urobil, boli z tohtoročných fašiangov.
V mene starostu obce a pracovníkov Obecného úradu a aj v mene všetkých, ktorí Ťa poznali, vyjadrujeme Ti Karolko ešte raz a naposledy srdečné poďakovanie za spoluprácu, za ochotu a za všetko ostatné, čím si komu kedy pomohol.
Odpočívaj v pokoji a nech Ti je slovenská zem ľahká.
Posledné pozdravy pre Karola od rádioamatérskej komunity:
OM5KP, SK European Ham radio portal
OM5KP – SK – OLD Timers Club SARA