Adventné obdobie nám okrem prípravy na Vianoce prináša množstvo starých zvykov. I k Lucii (13. december) sa viažu rôzne tradície.Pôvod mena Lucia je odvodený z latinského lux, čo znamená svetlo. Lucia z talianskych Syrakúz sa narodila v 3. storočí do bohatej rodiny, kde od rodičov dostala kresťanskú výchovu. Už ako mladé dievča zasvätila svoj život Bohu a preto dala košom aj svojmu pytačovi, pohanskému mládencovi. Ten nezniesol jej odmietnutie a preto ju udal vtedajšiemu konzulovi za to, že je kresťanka. Lucia sa nezriekla svojej viery ani pri mučení a nakoniec ju sťali mečom.
Už v stredoveku Luciu uctievali ako mučeníčku a vzývali ju ako ochrankyňu pri rôznych očných chorobách. Zrejme preto o nej vznikla časom aj známa legenda. Jej nápadník sa vraj zahľadel do jej krásnych očí a Lucia, aby sa za neho nemusela vydať, si ich vylúpila a poslala mu ich na mise. Panna Mária ju za to obdarila novými, ešte krajšími očami. Na obrazoch spoznáme svätú Luciu práve podľa toho, že v ruke drží misku s očami.
Napriek jej svätému životu sa v ľudových poverách Lucia považovala za najväčšiu z bosoriek, lebo ju vraj neusmrtili ani silné plamene ohňa. Deň svätej Lucie bol zároveň najvýznamnejším zo „strídžích dní“. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára to bol totiž najkratší deň roka, a teda aj predstava dlhej čiernej noci sa spájala s predstavou o pôsobení zla.
Aj keď neskôr došlo k posunu dátumov v kalendári, mnohé zvyky pretrvali v ľudovej tradícii niekoľko ďalších storočí. Ľudia sa snažili v tento deň aj noc všemožne odohnať bosorky a zabrániť im v ich prípadných čaroch. Obecní pastieri obchádzali chotár a hlasno trúbili na trúbach a rohoch. Mládenci práskali korbáčmi, cengali zvoncami, pískali na píšťalách aj prstoch. Hlukom tak chceli rozohnať bosorky z krížnych ciest. Pomôcť mal aj cesnak. V predvečer Lucie ho ľudia jedli surový, s chlebom alebo hriankami. Cesnakom si robili krížiky na čelo, sluchy a bradu. Kríže robili gazdiné tiež na veraje dverí, aby pred bosorkami zabezpečili vstup do príbytku. A strach mali aj z toho, aby strigy neodobrali kravám mlieko, či inak neuškodili dobytku. Preto cesnak a cibuľu rozvešali do maštale a primiešali ho aj do krmiva. Izby domu si zvykli kropiť svätenou vodou a stajne okiadzali bylinami na žeravých uhlíkoch. Medzi ďalšie zvyky patrilo „vymetane rohov“. Mladé dievčatá oblečené v bielych plachtách s pomúčenou tvárou a husím perom v ruke chodievali od domu k domu a vymetali nielen rohy a kúty, ale i samotných domácich. Tento rituál mal odohnať všetko zlo a choroby. Pôvodne chodili Lucie v tichosti, ako nemé postavy, ale neskôr sa stali luciové obchôdzky čoraz väčšou zábavou najmä pre veselú mládež. Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo. Naopak, na každý pokus získať niečo z iného domu, sa dívali nanajvýš upodozrievavo. Zvlášť prísny bol v tomto smere zákaz vzťahujúci sa na požičiavanie a prenášanie ohňa. Dokonca ani k peci sa nemal dostať nikto cudzí. Takýto zákaz v tomto ročnom období nijako neprekvapuje, ak uvážime posvätný význam, ktorý sa ohňu pripisoval odpradávna.
V takomto pre čary priaznivom období nechýbali ani ľúbostné čary: Dievča si pripravilo trinásť lístkov, na dvanásť napísalo mužské mená, trinásty ostal prázdny. Každý deň od Lucie do Štedrého dňa jeden lístok spálilo. Ostávajúci lístok na Štedrý večer otvorilo a meno na ňom napísané bolo menom budúceho muža.
Dobrí gazdovia od Lucie do Vianoc počítali dni. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nasledujúceho roka. Podľa toho, aké bolo v ten deň počasie, malo byť aj v príslušnom mesiaci.
(zdroj: www.jankohrasko.sk, Michaela Vargová)