Šiesta liga ObFZ Nitra je vraj najlepšia šiesta liga na Slovensku. On v nej zažil šesť 30-gólových sezón! Legendárny Milan Kováč ukecal do Žitavian istého Daniela Drienovského (36) a bola to jedna z posledných vecí, ktoré obľúbený spoločník v živote stihol. O dva dni na to tragicky zahynul. A chlapčisko spoza kopca iba potvrdil, že „Kofi“ mal na futbal nos: s Drienovským sme sa rozprávali ako so 400-gólovou legendou Iskry Žitavany a dnešnou hviezdou štvrtoligových Kozároviec.
Sklo rozbité loptou
Všetko začalo v Jedľových Kostoľanoch, horskej obci, „poslednej“ v okrese, kde ihrisko neraz rozryli diviaky a v jeho strede roky stál stĺp.
„Počítače neboli, v telke bol jeden program, po škole sa utekal hrať futbal a v zime hokej. Vždy sme presne museli povedať, kam ideme, a vrátiť sa pri západe slnka, a tak dôvera medzi deťmi a rodičmi musela byť obrovská. Celkovo mali mladí ku starším väčší rešpekt než dnes,“ pretočil čas Daniel Drienovský do krásneho detstva s loptou medzi kopcami.
Stopka od Topoľčianok
Toľko si doma kopal do brány či o stenu, ba raz potajme i sklo kupoval, až ho o sedem rokov starší brat Igor vzal za ruku a v lete 1995 doviedol do žiackeho tímu v Topoľčiankach.
„Tatran vtedy fungoval perfektne, bol niečo ako dnes ViOn. Na sústredenie chodili kluby z Chorvátska, podávali sme lopty na ME 17-ročných. Klub mal obrovský komplex, halu, bazén, muži hrali štvrtú ligu…“ hovoril „Dany“, ktorému však na Topoľčianky neostali iba výborné spomienky.
Odskočil si žiariť na hosťovanie do FC ViOn, s 20 gólmi bol druhým najlepším strelcom dorasteneckej ligy po Uškovičovi z Prievidze, lenže v deň pravdy mu Topoľčianky zabrzdili kariéru.
„Za mužov ViOnu som hral v príprave, ale rozhodol som sa pre štúdium v Banskej Bystrici, čo bol napokon vynikajúci krok. Chcel som si zahrať popri škole, tri týždne som trénoval v druholigovej Kremničke, všetko bolo dohodnuté, veľmi som sa tešil na prvé kolo proti ViOnu, ale tri dni predtým si za mňa Topoľčianky vypýtali dvestotisíc korún… Kremnička tuším bola ochotná dať iba osemdesiat tisíc. Z rovnakého dôvodu padlo aj hosťovanie v Rakytovciach,“ prezradil Drienovský doteraz nepoznané.
Domov za desaťtisíc!
Znechutený si zbalil kufre a na dve a pol sezóny zaparkoval doma v Jedľových Kostoľanoch.
„Ročné hosťovanie stálo desaťtisíc korún, pre klub to bolo strašne veľa. Až po rokoch som zistil, že to celé zatiahol Štefan Tomašov,“ pousmial sa strelec od kosti. „Po jeseni 2006 sme boli prví v druhej triede o štyri body pred Skýcovom. Dokonca sme vyhrali halové majstrovstvá okresu – ja, Igor, Marcel Kapitančík a Martin Mašír sme hrali prvú štvorku a chytal perfektný ‚Pišta‘ Páleník. Za polsezónu som strelil 26 gólov, do konca ma nik nedobehol, v zime som prestúpil do Žitavian,“ obrátil list do osudnej futbalovej kapitoly.
Drienovského kluby
Topoľčianky (1995 – 2001), FC ViOn U19 (2002 – 2004), Jedľové Kostoľany (2004 – 2006), Žitavany (2007 – 2010), Lutila (2010 – 2011), Žitavany (2011 – 2019), Kozárovce (2019 – )
Kopnite to Danovi!
Pamätá si na to ako včera – na silvestrovskej brigáde pribíjal klince na strechu, keď autom do Jedľových Kostolian dofrčali Milan Kukučka a nebohý Milan „Kofi“ Kováč, aby zlomili 21-ročnú hviezdičku ku prestupu na historickú adresu. Ako to dopadlo, vie dnes aj nemluvňa – Daniel Drienovský v jedenástich sezónach za Žitavany strelil takmer štyristo gólov! Darmo o ňom krížom-krážom po oblasti vedeli všetci obrancovia, darmo ho mordovali „osobkou“, keď v šiestej lige zažil šesť 30-gólových ročníkov.
„Bolo to o šťastí v zakončení a rýchlosti. Tímy sa nemenili, obrancov som poznal a vedel, ako na nich. Vedel som, že ich prešprintujem. Taká dlho bola aj taktika – kopnúť loptu dopredu a čakať na to, čo vymyslím,“ prezradil.
Vo vizitke má šesť titulov kráľa strelcov šiestej ligy, šesť účastí v zápase hviezd, štyri nominácie do Jedenástky roka a sošku pre Futbalistu roka 2017 v ObFZ Nitra.
„Keď som prišiel, hrali sme piatu ligu, bolo tu veľa Vrábľanov. Z hráčov mi napadnú Imro Füle, Juro Pindeš, Peťo Drgoňa, Maťo Kraľovič. Ľudí v Žitavanoch som si obľúbil a oni si obľúbili mňa. Bol som ‚cezpoľný‘, ale v Iskre som sa cítil takmer ako doma. Chodil som na týždňovky, okrem zápasu som stíhal iba piatkový tréning. Vo vyšších ligách by som musel viac trénovať,“ naznačil, prečo odmietal jedného kupcu za druhým.
Prečo odišiel?
„Asi najlepšia ponuka bola z treťoligovej Žarnovice. Chceli ma aj v Kováčovej, Kalnej nad Hronom, po každej polsezóne mi volávali Ševčík z Lapáša a Glenda z Alekšiniec, Kozolka ma veľakrát volal do Volkoviec. Keby to bolo o peniazoch, nebol by som v Žitavanoch. Keď som odišiel, trénoval som vo Volkovciach a bol na skúške v Rakúsku, ale ozvali sa Kozárovce a ešte som si chcel vyskúšať vyššiu súťaž. Bola to správna voľba,“ pridal kapitán Iskry vo vyše siedmich sezónach.
„Keď som Žitavany neopustil doteraz, tak teraz už asi nie,“ povedal Daniel Drienovský pri preberaní ceny Futbalista roka 2017, preto jeho odchod do Kozároviec v lete 2019 vyvolal rozpaky.
„Vtedy som bol nastavený dohrať kariéru v Žitavanoch, prípadne doma v Jedľových Kostoľanoch. Prišla však svadba, zrazu som bol doma a nie na týždňovkách, a tak som si zaumienil vyskúšať ešte niečo vyššie. Zlomom bol aj fakt, že som začal hrávať v zálohe – strelil som odtiaľ štrnásť gólov a pre mužstvo možno bol použiteľnejší, ale vôbec som si tam futbal neužíval,“ netajil.
Iskru stále sleduje
Dodnes Žitavanom fandí, v sobotu sa zvíta so starými kamarátmi, keďže nové vedenie ŠK na čele s Milanom Kabátom a Pavlom Borčinom ho pozýva na hodový program. Priateľský vzťah ho zdobí aj s predošlými šéfmi Iskry.
„Paľo a Peťo Chren robili pre klub maximum a zadarmo, obetovali strašne veľa času od svojich rodín, klobúk dole pred nimi. Milan Kabát je srdciar, vidím, že do Žitavian opäť prichádzajú mladí chlapci, takže klub ide dobrým smerom,“ vyhlásil kanonier.
Drienovského ubráni iba Drienovský
Až traja vtedajší lídri Žitavian dnes hrajú tretiu ligu (Švec, Sperka, P. Borčin) a hlavná hviezda kraľuje vo štvrtej. Práve o Danielovi Drienovskom sme hodili reč s Petrom Chrenom (43), už rok „oslobodenom“ od futbalových starostí.
Za tri a pol roka na čele Iskry toho s partiou srdciarov stihol požehnane – áčko bolo štvrté a tri body od piatej ligy (postúpil do nej dorast), raz hralo semifinále Campri Cupu, do dediny na 65. narodeniny klubu prišla Nitra (vtedy prvá v lige!) a hala dvakrát hostila Jedenástku roka ObFZ Nitra.
Neriadená strela
Gól? Málo, daj dva! Azda ani Edmonton na Gretzkom nebol tak závislý ako Žitavany na Drienovskom. Pravačkou, ľavačkou i hlavičkou im svietil na cestu z podzemia šiestej ligy, lebo ako sa za jeho éry trápili, tak raz – po 16 rokoch – boli aj na špici tabuľky.
„Prišiel ako neriadená strela. Nikto nemohol netušiť, že chlapec z Jedľových Kostolian za Žitavany dá 250 gólov a bude najlepším strelcom široko-ďaleko,“ začal Peter Chren.
„Každý, kto dá gól, je hneď obľúbený, ale od Dana sa góly už automaticky očakávali. Visel nad ním Damoklov meč – vždy sa čakalo, že rozhodne zápas. A ak nedá dva góly, tak nech dá aspoň tri… Veľakrát sa mu to nepodarilo a tlak ho zväzoval. V 90 percentách ale platilo, že Drienovského ubránil iba Drienovský,“ povedal o šestnástkovom zabijakovi, s ktorým hral dve a pol sezóny a rovnako dlho mu potom i „šéfoval“.
V „Danym“ sa zmýlil
Na Drienovského rast na žitaviansku modlu Peter Chren spočiatku dozeral iba „zvonka“, z deviatich sezón v Rakúsku.
„Dana som považoval za sebca, frajeríka, vnímal som ho zle. Akonáhle som ho však spoznal, zmenil som pohľad,“ netajil bývalý obranca FC ViOnu.
„Najprv bol sústredený iba na góly, góly a góly, ale s príchodom trénera Juraja Pindeša sa zmenila mentalita celého mužstva a on sa stal tímovejším hráčom. Neskôr si s Lukášom Borčinom už akoby chodili do revírov, obaja chceli strieľať góly. No kým Lukáš bol čistokrvný hroťák, Dano bol použiteľnejší pod hrotom, keďže je výborný aj rýchlostne i kondične a má zápal do hry, veď z každého zápasu bol dokopaný. Doslova sa mu nezdalo, keď mal prvýkrát hrať pod hrotom, ale v Klasove sme vďaka tomu vyhrali 2:1,“ prezradil taktické fígle historickej sezóny 2017/18.
Najlepší v histórii Iskry?
Hoci sa Drienovský vždy vedel za žitavianskymi gólmi vymotať aj z húštiny tesného bránenia či tvrdých faulov, po rokoch sa vraj dostavila aj „ponorka“.
„Ako Dano dokázal streliť tridsať gólov za sezónu, tak aj nedať ďalších tridsať šancí – ak sa zle vyspal, tak mu jednoducho nešlo. Istí ľudia ho už boli prejedení. Raz mu ironicky tlieskali, keď nedal jedenástku. O desať sekúnd dal gól z rohu po odrazenej lopte a tí istí ľudia mu tlieskali znova…“ naznačil Peter Chren.
Napriek tomu sú Drienovského gólparády zlatým písmom vklinené do kroniky žitavianskeho futbalu. A ostanú tam navždy.
„Po každej sezóne mal ponuky, aj výborné, ale on bol presvedčený, že patrí práve sem. S Iskrou sa asimiloval a identifikoval. Čo povedal, to platilo, keď povedal, že ostane, tak ostal. Ukázal aj svoj charakter, keď šiel s podmienkami na minimum a dve sezóny hral takmer grátis. Svoj odchod si vystrieľal, už pol roka nás naň pripravoval. Možno mi to bolo aj vyčítané, ale nemalo zmysel držať ho nasilu. Osemdesiate a deväťdesiate roky nepoznám detailne, beztak je Drienovský v mojich očiach najlepším futbalistom v histórii Iskry,“ vyhlásil bývalý šéf klubu, ktorý s „Danym“ spolupracoval aj vo výbore ŠK.
Vždy sa tisla na jazyk otázka, prečo tak skvostný futbalista strieľa góly iba v takmer dvojtisícovej dedine.
„Myslím, že na ViOne mal dostať väčšiu šancu. Mal na ligu. Možno sa narodil v zlej dobe,“ zamyslel sa Peter Chren.
Večný mladík
V 36 rokoch byť štvrtým najlepším strelcom štvrtej ligy, tak to už áno! Daniel Drienovský v neveľkých Kozárovciach otvoril tretiu sezónu (dve boli neúplné) a čochvíľa bude mať na pažbe tridsať gólov.
„Po tridsiatke som zmenil životosprávu, dávam si pozor na stravu, nepijem alkohol a cítim sa mlado, vonkoncom nie unaveno. Celý deň viem robiť na dome v Machulinciach a večer dať hetrik,“ rozosmial sa hroťák, ktorého aj v krajskej súťaži privítalo osobné bránenie.
Udivený z trénera
Nevie si však vynachváliť klímu vanúcu z rodinného klubu na hranici okresov, kam to má po ceste z práce vo Zvolene.
„Sme výborná partia, dobrý mix hráčov. Kľúčové je, že Miro Reischl je parádny tréner. Je kamarátsky, ale stále má rešpekt. Je maximalistom, v každom tréningu aj zápase ide na sto percent. Analyzuje súperov na videu, o každom protihráčovi nám povie slabé i silné stránky, z jeho prístupu som doslova nadšený. Väčšinou hráme 4-5-1, ale v závislosti od súpera vieme prejsť aj na 3-4-3 či 3-5-2. Reischl nás vie nabudiť, dať dokopy. Celý klub však ide na stodesať percent, máme perfektné podmienky s umelou trávou, do ihriska sa vlani dalo 30-tisíc eur, najnovšie sa investovalo do tréningových pomôcok. Ak chceme tričká, do dvoch týždňov prídu. Skutočne paráda,“ vychválil bielo-modrú Lokomotívu, ktorej v júni len o dva body ušiel postup do tretej ligy.
„V rozhodujúcom zápase s Levicami zapôsobili iné sily, cítili sme krivdu. Na tejto úrovni som niečo také neočakával,“ iba si povzdychol Daniel Drienovský, s elánom dvadsiatnika sa ešte hotujúci do ďalších veľkých futbalových večerov.
Drienovského naj
Spoluhráč: „V doraste ním bol Maťo Skladan. Možno je to prekvapenie, ale najlepšie zo všetkých sa mi hralo s Majom Drienovským – bol zavalitý, vedel si zakryť loptu a dať mi ju po zemi do behu. Teraz v Kozárovciach sa mi najlepšie hrá s Paťom Borčinom.“
Protihráč: „Keď do Žitavian prišla Nitra, páčili sa mi Šípoš, Niba, Fábry a Šimončič, s ktorým mám aj fotku. Z šiestoligových obrancov by som vyzdvihol Mira Račeka – bol tvrdý, ale nie zákerný, nikdy som z Bábu neodchádzal dokopaný. To sa však nedá povedať o Sľažanoch…“
Tréner: „V Žitavanoch sa mi páčili tréningy Alfonza Višňovského. Najlepším trénerom z celej kariéry je pre mňa však ten aktuálny, teda kozárovský Miro Reischl. Sadli sme si aj ľudsky.“
Gól: „Pekných gólov bolo veľa, dal som aj asi tridsať hetrikov, asi päť proti Klasovu, proti ktorému sa mi vždy darilo. Rád si spomínam práve na gólový slalom cez štyroch protihráčov Klasova.“
Zápas: „Okrem zápasu Žitavian s Nitrou to bol duel s Levicami za Kozárovce. Vyhrali sme 10:0 a dal som štyri góly. To sa proti tak veľkému mestu nestane každý deň.“
Zdroj: mynitra.sme.sk, 2. sep 2021 o 17:00 Martin Killian ml.
Rozhovor s Drienovským vyšiel na dvojstrane aktuálnych MY Nitrianskych novín aj vďaka podpore týchto partnerov: BlauGranas – SK, Logistics Consulting, Obec Kozárovce, Obec Jedľové Kostoľany.
