V horúce sobotné ráno, 18. mája, by sa dala nervozita na ihrisku v Tesárskych Mlyňanoch krájať. Postupový rok hry Plameň pre mladých hasičov motivoval deti k intenzívnym tréningom. Tie naše sa stretávali pravidelne každý týždeň pod vedením trénerov Janka Povodu a Adama Gubova, ktorým pomáhali aj Petra Potocká a Ján Cigáň. Všetci sme boli zvedaví, či ich snaha padne na úrodnú pôdu.
Už od prvých minút súťaže podporovali naše družstvo skalní fanúšikovia z obce. Nielen rodičia a súrodenci, ale aj ďalší občania. Keďže náš tím je tvorený z dievčat a chlapcov, súťažil automaticky v chlapčenskej kategórii, spolu s tímami z Tesárskych Mlynian, Topoľčianok a Malých Chrášťan.
V prvej štafete predviedli naši skvelý výkon, ale k nemu občas treba aj štipku šťastia. To nám chýbalo na jednom z úsekov, kde sa pretekárka pošmykla a vyšla z dráhy, za čo jej bolo udelených trestných 10 sekúnd. Deti sa z tejto nepríjemnosti rýchlo otriasli, ujasnili si s trénerom celú trať a v druhom pokuse nastavili vďaka skvelému času latku veľmi vysoko. Tú sa našťastie pre nás nepodarilo nikomu prekonať a tak šli naši mladí hasiči do ďalšej súťaže s dvojsekundovým náskokom.
Vodný útok, ktorý je hlavne o zručnosti a tíme, preveril v májovom teple každého jedného pretekára. V prvom pokuse nastali nejaké chybičky, ktoré nás opäť stáli trestné sekundy, ktoré sme si pripísali na účet. Naša mládež ale nezúfala. Dokázali si sadnúť, s trénerom si prejsť každý jeden úsek a každý jeden detail. Pred druhým pokusom už nervózne pobehovali popri trati nie len naši hasiči, ale aj ich rodičia, súrodenci, tréneri… Proste všetci sme zatínali päste a dúfali, že naši ešte svoje kvality ukážu.
Slnko pieklo, trať pripravená. Nástup a hlásenie našich hasičov robil náš Janko Cigáň, ktorý sa pokojným hlasom snažil ukľudniť ako špagát natiahnuté nervy našich súťažiacich. Hneď po štarte sa popri trati rozbehli rodičia, tréneri, či starosta. Povzbudzovali našich hasičov, ktorí zdolávali jednu prekážku za druhou. Skvelý beh, rýchle skoky a dokonale natiahnuté hadice boli korunované presným nástrekom našich dievčat do terčov. Už chýbalo len pár uzlov, zaradiť sa a zdvihnúť ruku a potvrdiť ukončenie vodného útoku. Krv tuhla v žilách a my, ktorí sme popri povzbudzovaní merali čas, sme neverili číslam na stopkách. 65,8 sekundy bol čas, ktorý doslova rozdrvil konkurenciu o celých 13 sekúnd! Ešte však nebolo vyhrané, čakali sme na rozhodcov, ktorí kontrolovali jednotlivé spoje. Neviem či niekomu v tej chvíli vôbec bilo srdce. Myslím, že sa všetkým na pár sekúnd zastavilo. A keď sa zdvihla aj posledná biela rozhodcovská vlajka, začala vlna radosti, ktorú naše decká najskôr nechápali. Bežali sme k nim všetci a kričali sme od radosti. Avšak aj v tejto radosti bol kúsok zdržanlivosti. Čo nie je na tabuli, nie je ešte isté.
Keď sa súťažiaci pozbierali a odsledovali si posledný vodný útok konkurencie, nahrnuli sa všetci k výsledkovej tabuli. Tu postupne rozhodca vypisoval výsledné časy a prideľoval body. Neviete si ani predstaviť tú eufóriu, ktorá sa na našej strane strhla, keď vedľa názvu nášho tímu pribudla nádherná 1.
Oslavy, slzy, smiech, objatia, no proste neskutočná eufória zasiahla náš celý tím. Všetko snaženie a všetok ten čas boli korunované na záverečnom vyhodnotení zlatou medailou a uznaním od hlavného rozhodcu.
Naši mladí, v nových dresoch, nabudení a pripravení bojovať, sa budú uchádzať o postup na majstrovstvá Slovenska hry Plameň dňa 22. júna v Topoľčanoch na krajskej súťaži. Budeme im všetci držať palce.
Ďakujeme!
