29. augusta si pripomíname 77. výročie vypuknutia ozbrojeného povstania slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Slovenské národné povstanie začalo 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami a nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky však povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.
Hoci v našej obci nebola vyhlásená povinná mobilizácia, SNP sa jej významne dotklo po jeho zatlačení do hôr. Po prechode povstania na partizánsky spôsob boja sa do oblasti Tribeč a Pohronský Inovec presunuli partizánske jednotky „Stalinskij otriad“ a prápor mjr. Sýkoru. Tieto patrili do partizánskeho zväzku Alexandra Nevského. Veliteľom zväzku bol plk. Viktor Alexandrovič Karasjev-Stepanov.
Dňa 16. januára 1945 prepadli obec Nemci, ktorí prišli z Moraviec na 3 obrnených autách. Bola to odplata za napadnutie nemeckej vojenskej skupiny partizánmi, ktorá išla na 2 konských vozoch od malolehotského mlyna popri Hujavovciach do dediny dňa 15. januára 1945. Partizáni ich napadli pod Španichrasťami. Nemci utekali smerom na Rybníky, ale sa zachytili na oplotení. Preto vypriahli len kone a s nimi ušli do Lipovho diela, odkiaľ po ukľudnení ušli popri Žitave do Moraviec. Pri akcii partizáni zajali 2 vlasovcov a 2 plno naložené vozy.
Nemci pri prepade obce zaujali 3 palebné postavenia a to pri Hujavovciach, na Kalvárii a na Uherelom vŕšku, odkiaľ odstreľovali obec guľometmi, pričom zranili viacero občanov, z ktorých jeden zomrel. U Hujavov zapálili Nemci dom Štefana Hujavého, pričom mu zhorel nábytok a periny, no dom sa mu podarilo po odchode Nemcov zahasiť snehom. V tento deň zobrali Nemci z dediny 14 chlapov, ktorí sa skrývali v dome Cypriana Beňu na Horných fundušoch. Nemci ich tam zbadali a dom odstreľovali, až kým po nich neprišli nemeckí vojaci, ktorí ich zobrali so sebou. Rtm. Michal Novotný stihol ešte ujsť zamotaný v plachte. Nemci chlapov odviedli cez Pílu a Veľké Pole až do Oslian na cintorín, kde ich chceli postrieľať. Nestalo sa tak iba na zásah vyššieho dôstojníka, ktorý, keď zistil, že nenašli u nich zbrane, popravu zakázal a chlapov prikázal prepustiť domov.
Po prechode frontu zostala v obci len málopočetná skupina partizánov so spravodajským poslaním a strážnou službou riadenou rtm. Michalom Novotným.
Druhý raz bola obec napadnutá Nemcami koncom januára 1945, kedy Nemci robili po dedine domové prehliadky, pričom brali občanom potraviny a dobytok, ktorý si nestačili odviezť do hory. So sebou Nemci zobrali aj chlapov ako pohoničov, ale tým sa podarilo utiecť domov.
Dňa 17. marca 1945 sa nasťahovali do obce 2 roty nemeckých zákopníkov, ktorí pomocou občanov kopali zákopy v horách Inovca.
Obec bola oslobodená od Nemcov na Veľkú noc 29. a 30. marca 1945 vojskami l. rumunskej armády generála Atanasiu. Táto bojovala v súčinnosti s 53. armádou generálporučíka I. M. Managarova, ktorá bola súčasťou II. ukrajinského frontu, ktorému velil maršal Malinovskij. Rumuni prišli ku kostolianskemu mlynu o cca 14 hodine dňa 29. marca. V dedine na odpor Nemcov nenarazili. Z dediny sa rozdelili na 2 časti. Jedna časť postupovala hore Drahami smerom do Nemčekov, kde v okolí Lopaty narazili na Nemcov, ktorí bránili prístup k Bresovu. Tu na zlomenie nemeckého odporu použili Rumuni mínomety. Po dobytí Bresovho potom postupovali smerom na Veľké Pole. Druhá časť rumunskej armády prešla do Hlbokej a popri Skýcovskom mlyne smerom na Skýcov, kde narazili na prudký odpor Nemcov, kde pod skýcovským Kruhom došlo viackrát v priebehu dňa k boju muža proti mužovi. Zúfalé výkriky ranených vojakov bolo počuť až na Borisko a Levasovskú. Ďalšia časť rumunskej armády chcela postupovať hlbokou dolinou, smerom na Veľké Pole. Pred veľkými stratami ju zachránil partizán Ondrej Jonis z Boriska, ktorý išiel za Rumunmi do Skýcovskej doliny, kde ich upozornil, že Nemci sú silno zasadení v Nitrolíne. Následne previedol Rumunov cez Mádelku na Borisko, a tak obišli nástrahu. Potom sa Rumuni stretli s odporom Nemcov na Malom Dubovom, kde na nich útočili z Farárovej hory.
Podľa výpovede Františka Bauera, vtedajšieho polesného pri Rybníkoch, bola počas vojny založená v Žiarach Slovenská národná rada. Toto môže byť pravda, lebo Gustáv Husák vo svojich spomienkach uvádza, že Slovenská národná rada bola založená v Žiarskej doline vo Vysokých Tatrách. Zrejme presne ani nevedel, kde bol, lebo stretnutie muselo byť organizované vo veľkej tajnosti. Stretnutie však organizoval Dr. Martin Kvetko, ktorý bol v tom čase veterinárom v Štátnom žrebčíne v Topoľčiankach a preto úvaha o tom, že to bolo naozaj práve u nás v Žiarach, môže byť celkom logická a pravdivá.