„Väčšina mojich rovesníkov vôbec netuší, čo budú robiť po strednej škole, alebo kam pôjdu ďalej študovať. Ja si zas neviem vybrať“, vraví s úsmevom Radka Ďuriačová. Ona má svoj smer jasný, a niet sa čo čudovať. Už teraz v oblasti informačných technológií a robotiky dosahuje neskutočné výsledky. Spolu so svojím tímom XLC-YOUNGLINGS je totižto už v takomto mladom veku vicemajsterkou Európy v robotike. O jej štúdiu, o súťaži a jej záujmoch mi porozprávala v našom rozhovore. Verím, že budete rovnako fascinovaní ako ja.
Kde študuješ a v ktorom si ročníku?
Študujem v informatickej triede na Gymnáziu Golianova v Nitre. V septembri budem v poslednom, štvrtom ročníku.
Povedz nám niečo bližšie o súťaži, v ktorej si so svojim tímom XLC-YOUNGLINGS uspela?
Bavíme sa o RoboCupe a je to súťaž, v ktorej musíte postaviť robota. Ten musí následne splniť nejaké zadanie. V tejto súťaži sú rôzne kategórie a náš tím sa zúčastňuje viacerých z nich.
Vôbec si neviem predstaviť ako partia štyroch stredoškolských študentov stavia robota. Čo všetko to obnáša?
Celého robota treba najskôr vymyslieť a navrhnúť. Ako bude vyzerať, ako má fungovať. Následne je potrebné túto ideu zhmotniť. Vyrobiť elektronické obvody čiže navrhnúť a vyrobiť „plošák“, čo je vlastne taká doska s vodivými spojmi, do ktorej sa osádzajú jednotlivé elektronické súčiastky. Najskôr si spravíš takýto hardware, potom vymyslíš program, ktorý to bude riadiť – software a skúšaš. Skúšaš, opravuješ a nastavuješ, kým to nefunguje tak, ako by si chcela.
Koľkokrát si už bola na tejto súťaži?
Tento rok to bolo druhýkrát.
Súťažíte stále s jedným robotom, alebo musíte zakaždým postaviť iného?
Každý rok musíme postaviť nového. Dokonca robíme niekoľko robotov za rok, nie je to len o jednom robotovi. Pretože na súťaži tiež súťažíme s viacerými robotmi.
V akých kategóriách teda vy súťažíte?
My staviame robotov, ktorí hrajú futbal. Na súťaži hrajú potom dvaja na dvoch. Súťaží sa v dvoch kategóriách. Jedna kategória je povedzme jednoduchšia, v nej lopta vyžaruje infračervené žiarenie a robot musí toto žiarenie z lopty identifikovať, ísť za ňou a strieľať góly do bránky. Druhá kategória je oveľa ťažšia kvôli tomu že lopta nevyžaruje takéto žiarenie. Je to len klasická, malá, golfová loptička a tam už musíme vyriešiť spracovanie údajov z kamery, aby robot dokázal prostredníctvom kamery loptu nájsť, chodiť za ňou a strieľať góly.
Všetko mi znie tak futuristicky a veľmi zložito 🙂 Ty si vravela, že súťažíte ako tím. Si v tíme sama dievča, alebo máš aj nejaké kolegyne?
V tíme som ja a traja chalani, ale samozrejme na súťaž chodia aj viaceré dievčatá.
Pri tejto téme sa musím vrátiť úplne na začiatok. Ako ťa vôbec napadlo ísť študovať informatiku? Ešte stále je to pre dievčatá, myslím, dosť netypické.
Medzi mnou a mojim bratom Peťom je vekový rozdiel 15 rokov. Čiže keď som sa ja narodila, on už študoval, presne tento istý odbor na tej istej škole. Môj brat ma asi najviac ovplyvnil vo výbere tohto smeru.
Musí to byť finančne náročné postaviť takého robota. A teda vlastne niekoľko robotov. Ako toto zvládate?
Áno, postaviť robota je finančne veľmi náročné. Jeden robot stojí približne 2 000 € a my ich staviame niekoľko. Všetko financujeme zo svojich peňazí. Preto sa vždy snažíme zháňať aj nejakých sponzorov. Taktiež používame súčiastky zo starých robotov. Tie musíme však rozobrať a upraviť. Je to nielen finančne, ale aj časovo náročné. Aspoň sme ekologickí 🙂 Avšak občas to má vplyv na kvalitu robota. Používame lacnejšie súčiastky, ktoré sa častejšie kazia. Niekedy sa to stane aj počas zápasu a to je najväčšia smola. Stane sa, že nemáme náhradný diel, takže musíme problém vyriešiť inak. Zatiaľ sme si ale vždy poradili.
Ako dlho trvá zostaviť robota na súťaž?
Fu, to je veľmi dlhý proces. Prvé návrhy musíme mať hotové už pred začiatkom školského roka. Hneď ako začne škola, v ktorej máme na toto krúžok, začneme navrhovať plošné spoje, tie následne dávame vyrobiť do Číny. Kým prídu, objednávame súčiastky z rôznych krajín. Keďže je robotov viac, každý si vezme jedného domov a pracuje na ňom. Tento rok sme stavali 5 robotov. V apríli potom bývajú majstrovstvá Slovenska.
Musí ten robot aj nejako vyzerať?
Roboty majú stanovené miery, ktoré nesmú presiahnuť. Napríklad roboty na futbal sú v tvare kruhu. Nie sú to humanoidy, tie stavajú študenti vysokých škôl. Taká pikoška je, že cieľom tejto súťaže je do roku 2050 poraziť úradujúcich majstrov sveta vo futbale – myslím ľudí.
Kedy a ako ste teda absolvovali tieto súťaže?
V apríli sme boli, ako som už spomínala, na celoslovenskom kole. Odtiaľ sme postúpili na majstrovstvá Európy, aj majstrovstvá sveta. Minulý rok sme boli na majstrovstvách Európy v Portugalsku a umiestnili sme sa na siedmom mieste. Tento rok boli majstrovstvá Európy v Chorvátsku a tu sa nám zadarilo a stali sme sa vicemajstrami Európy.
Koľko účastníkov býva na takýchto súťažiach?
Vo všetkých kategóriách to môžeme rátať na desiatky.
Povedz mi niečo o tých majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta.
Na majstrovstvách Európy sme boli v júni. Tam sme sa stali vicemajstrami. Súťažili sme v dvoch kategóriách. V tej ďalšej sme boli na šiestom mieste. Potom sme boli vo Francúzsku na majstrovstvách sveta. Skončili sme na 15. mieste. Aj tak to považujeme za skvelý výsledok, pretože sa to hodnotilo presne ako futbal. Bola futbalová tabuľka, v ktorej sme mohli získať, podobne ako vo futbale, 3, 1, alebo 0 bodov. Predstav si, že tím na štvrtom mieste mal 12 bodov a my 9. Boli sme naozaj veľmi blízko veľkého úspechu.
A ako ti ide škola? Ty musíš byť úspešný študent.
Myslím si, že celkom dobre. Som dvojnásobný študent roka a zúčastňujem sa aj rôznych olympiád – matematická, informatická, Čo vieš o hviezdach…
Čo budeš robiť ďalej po škole? Už si nad tým premýšľala?
Väčšina mojich rovesníkov vôbec netuší, čo budú robiť po strednej škole, alebo kam pôjdu ďalej študovať. Ja si zas neviem vybrať. Vlastne už po týchto súťažiach som dostala pozývacie listy na niekoľko univerzít. Baví ma matika, informatika aj robotika.
Musíš uznať, že je to trochu netradičné pre dievča. Väčšina dievčat v tvojom veku asi rieši telefóny, módu, frajerov… Ako to máš ty?
Ja som si na narodeniny vybrala novú kameru na robota, a aj som ju dostala 🙂 Okrem toho ma baví šport, špeciálne futbal. Pre Nitrianske noviny robím redaktorku, práve pre futbal. Sledujem všetky zápasy a potom z nich píšem reportáže.
Aké máš plány na ďalšiu súťaž?
Veľmi by sme sa chceli dostať na majstrovstvá sveta v Holandsku. Už teraz pracujeme na tom, aby sme postavili čo najlepšieho robota. Rozhodli sme sa ísť takmer do každej kategórie, nakoľko je to náš posledný školský rok. Takže nás čaká postaviť asi 5-7 robotov. Plánujeme ísť aj do kategórie, kde robot musí jazdiť po presnej dráhe, akoby ceste, musí vedieť v správny čas odbočiť, či robiť iné úkony v premávke. Akoby autonómne auto.
Čo si myslíš o budúcnosti robotiky?
Aj napriek tomu, že sa tomu vlastne aktívne venujem, príde mi to aj trochu desivé, lebo viem, kam sa to až môže dopracovať. Ale určite to má aj svoju dobrú stránku a ja dúfam, že budeme ako ľudstvo využívať hlavne tú.
Radke Ďuriačovej budeme všetci isto držať palce, aby sa jej a jej tímu splnil ich sen a opäť sa dostali na majstrovstvá sveta. Sme radi, že našu obec aj takto Radka reprezentuje a preto sme sa jej rozhodli finančne pomôcť, nakoľko ide o výnimočný výsledok, ktorý títo mladí študenti dosiahli. Ak by ste jej tím chceli podporiť aj vy, neváhajte ju kontaktovať.
Veľa šťastia, Radka!
Rozhovor pripravila Danka Kellnerová, fotomateriál je z archívu Radky Ďuriačovej