V roku 2018 sme sa ako FSk Briežok na 19. ročníku Gajdovačky nezúčastnili. Tento rok sme si ale povedali, že by bolo super navštíviť tento veľkolepý medzinárodný gajdošský festival. Na začiatku augusta bolo ešte všetko len v teoretickej rovine. Iba mesiac pred začatím festivalu sme začali riešiť našu účasť. Nikto však s nami už nerátal. Preto sme si sami začali zháňať ubytovanie a vybavovať potrebné veci. Vedeli sme, že pravdepodobne tam nebudeme mať žiadne vystúpenie, ale aspoň sme sa tešili na to, že zažijeme atmosféru tohto jedinečného festivalu. Na začiatku septembra sa nám ozval ujo Ivan Matis, že by sme mohli vystúpiť ako hostia v piatok na speváckej súťaži. Ubytovanie nám zabezpečili, ale všetko ostatné bolo na nás.
A tak sme sa druhý septembrový víkend vybrali na Oravskú Polhoru aby sme zažili 20. medzinárodný gajdošský festival Gajdovačka 2019. Pobalili sme si kufre, nabalili teplé oblečenie (zo soboty na nedeľu boli vonku len 4°C, brrr) a v piatok na obed sme vyrazili.
Cesta na Oravskú Polhoru nám s malými prestávkami trvala približne tri a pol hodiny. Autá sme zaparkovali pri obecnom úrade. Šli sme nájsť uja Matisa, pretože sme netušili kde máme ubytovanie. Po 45 minútach hľadania sme našli to čo sme hľadali.
Autá sme zaparkovali vo dvore domu kde sme boli ubytovaní. Majko ako správny chlap išiel prvý a pekne pozdravil: „Pochválen pán Ježiš Kristus!“ Privítal nás veľmi príjemný starší pár so svojim psom. Ukázali nám priestory v ktorých sme boli ubytovaní. Každý mal svoju posteľ, svoje pohodlie.. Mali sme krásnu kuchynku a ešte krajšiu terasu. Veľmi sa nám tam páčilo. A dokonca nás na stole čakala bábovka. Vyniesli sme si do našich izieb všetky veci, ktoré sme mali nabalené. Bolo ich naozaj veľa. Z príchodu sme ani nič nevybaľovali, len sme sa rýchlo prezliekli do krojov, zaplietli sme si vrkoče, vzali gajdy a vyrazili sme. Do kultúrneho domu sme to mali kúsok.
Práve v piatok o 17:00 začínala spevácka súťaž „Tak spievala moja babka“. Prišli sme niečo po pol piatej. Veľmi „nemilo“ nás zaskočila otázka uja Matisa: „No mládež a ktože ide súťažiť?“. Zmĺkli sme… veď my sme sem prišli len vystúpiť a nie súťažiť! Len sme po sebe začali pozerať, až nám pohľad padol na Majka. Bolo rozhodnuté! Pôjde on!
Aj sa tak stalo. Zaregistrovali sme ho a zistili sme, že môže ísť aj s hudobným sprievodom. Samozrejme, vybral si pieseň Koliesko dubovo (je to Majkova obľúbená). Súťaž bola rozdelená do niekoľkých kategórií – deti do 10 rokov, deti od 10 do 15 rokov a mládež nad 15 rokov. Majo šiel súťažiť v poslednej kategórii, takže medzi poslednými. Nakoniec vyhlasovali, že už sa má pripraviť. Myslím, že napätí sme boli všetci aj za neho. On kľudný vystúpil na javisko a zaspieval najlepšie ako vedel. Po ňom vystúpili ešte traja vystupujúci a nasledovala prestávka.
O hodinu bolo vyhlasovanie výsledkov. Všetkých ich zavolali na pódium, kde im odovzdávali diplomy. Prešlo bronzové pásmo (3. miesto), strieborné pásmo (2. miesto)…. až zaznela veta: „Zlaté pásmo (1. miesto) získava Marián Pevný.“ Tak to si viete predstaviť ten náš aplauz! Ani sám Majko tomu nemohol uveriť. Boli sme na neho veľmi pyšné. Po odovzdaní diplomov nasledovalo vystúpenie domácich a nakoniec to naše. Viete si predstaviť ako sme si to vystúpenie užili po takýchto výborných správach.
Po vystúpení sme sa šli prezliecť. Naše kroky viedli do penziónu Hrubjak. Tam sme sa navečerali a užívali sme si gajdošskú hudbu do neskorých večerných, alebo skôr ranných hodín.
V sobotu ráno sme vstali, naraňajkovali sme sa a vyrazili sme na Malú školu hry na gajdy v podaní lektorov z Talianska. Pred obedom sme zbalili, pretože sme sa šli prezliecť na spoločné fotenie. Bolo nás naozaj veľa, účinkujúcich bolo totiž približne 160 (ak ste nás na fotke nenašli tak odporúčam hľadať v dolnej časti fotografie). Po fotení sme sa šli naobedovať.
O 13:30 sa konal výstup na Modralovú – najsevernejší bod Slovenska. Nezmestili sme sa do autobusu, ktorý tam šiel, tak sme šli svojimi vlastnými autami. Dorazili sme na parkovisko odkiaľ sme museli ísť ešte asi 2 km peši. Do kopca. A v kroji. Síce sme boli jediní, ktorí šli v kroji, ale my sme to považovali za samozrejmosť. Keď sme dorazili na Modralovú, každý si tam zaspieval aspoň jednu pesničku. My sme na tom neboli inak. Predviedli sme sa v celej svojej kráse. Na záver sme si urobili spoločnú fotografiu a pomaly sme sa pobrali späť do kultúrneho domu, kde už sa súťažiaci pomaly začali pripravovať na 19. ročník medzinárodnej súťaže mladých gajdošov „O zboroňovú nôtu“.
Všetci sme boli ešte viac nervózni ako v piatok. O Dominike ani nehovorím. Prišiel rad na ňu. Predviedla úžasné kolo v ktorom hrala kostolianske piesne. Tlačili sa mi slzy do očí, keď som videla ako gajdoška z Jedľových Kostolian stojí na pódiu, hrá naše piesne a tak výborne nás reprezentuje. Bola to veľká emócia. Avšak výsledky sme sa nedozvedeli hneď…
Po ukončení súťaže nasledoval sobotný večerný program, ktorý trval asi hodinu. Po jeho ukončení sme sa šli prezliecť, aby sa našim krojom niečo nestalo. Vrátili sme sa späť do kultúrneho domu, kde bola škola tanca pri gajdách. Naše dievčatá sa samozrejme zúčastnili aj tejto aktivity. Tak ako predchádzajúci večer sme sa do neskorého večera zabávali pri gajdošskej hudbe s gajdošmi z rôznych kútov sveta.
V nedeľu ráno sme vstávali skoro, aby sme všetko postíhali. Naraňajkovali sme sa, zbalili sme si veci a prezliekli sme sa do krojov. Naša cesta viedla do kultúrneho domu, odtiaľ šiel gajdošský sprievod až do kostola. Konala sa svätá omša za nositeľov tradícií, kde sme mali tiež možnosť zahrať si hneď dvakrát.
Po ukončení svätej omše nasledovalo vyhodnotenie súťaže. Napäto sme čakali ako to dopadne. Naša Dominika získala cenu za muzikálnosť. Sme za to na ňu veľmi pyšní. Po vyhodnotení súťaže sme sa rozlúčili s našimi gajdošskými priateľmi a šli sme nabaliť veci do áut. Na rozlúčku nás čakal čučoriedkový koláč, neostala ani jediná omrvinka. Rozlúčili sme sa s domácimi a vyrazili sme na obed do penziónu Hrubjak. Užívali sme si posledné minúty v tejto krásnej dedinke, ktorá úplne žije svojou krásnou gajdošskou kultúrou. Po obede sme nasadli do áut a pomaly vyrazili. Každý ostal myšlienkami ešte na Oravskej Polhore a premýšľal čo všetko krásne sme prežili.
Chceli by sme srdečne poďakovať pánovi Ivanovi Matisovi, že nám dal možnosť účinkovať na takomto veľkolepom festivale. A samozrejme veľké ďakujem patrí aj rodine Hrubjakovej. Ubytovali nás, verili nám a starali sa o nás ako keby sme ich vlastní.
ĎAKUJEME
Foto: Majo Pevný… a iní
