Snehom zafúkané kmene a konáre stromov, kde tu ešte so suchými listami, ktoré vietor na jeseň neodvial, pod nohami vŕzgajúci sneh, všade ticho, len z údolia počuť žblnkot vody v potôčiku, predierajúcej sa popod ľad a po pár krokoch do mierneho kopčeka na vás dýchne takáto minulosť.
Strážna veža, Turňa, Živánska veža, Zbojnícka veža. Názvov je niekoľko, aj v datovaní jej vzniku sa vyskytujú protirečenia, no keď toto miesto navštívite, pri troche fantázie si veľmi ľahko môžete predstaviť, ako tu kedysi v stredoveku mýtnici vyberali od pocestných mýto, prípadne ako tu sídlili strážcovia dôležitej obchodnej cesty, vedúcej údolím pod vežou, po ktorej sa vozilo zlato z kráľovského mesta Nová Baňa. A v neposlednom rade, ako hovoria povesti, môžeme si tu predstaviť aj hordu zbojníkov, ktorí boli vo veži istý čas „domácimi pánmi“.
A ako kedysi napísal Alexander Dumas: „Cherchez la femme, pardieu! Cherchez la femme!“, tak povesti rovnako hovoria, že za zánikom veže stojí žena. Podľa jednej povesti to bola milá zbojníckeho kapitána, ktorá sa zaľúbila do zbojníkmi ozbíjaného šuhaja zo Skýcova, podľa inej povesti to bola slúžka, ktorú si zbojníci najali a prišiel ju oslobodiť jej otec.
V každom prípade však zostalo z veže iba torzo, do ktorého síce hlodá zub času, no stále zostáva inšpirátorom fantázie, pamiatkou na časy dávno minulé a v neposlednom rade miestom na príjemnú prechádzku a relax.
Za fotky patrí vďaka Danke Kellnerovej.
