Viete o tom, že v Anglicku na Veľkú noc deti hľadajú čokoládové vajíčka po záhrade, ktoré im tam cez noc priniesol a skryl veľkonočný zajac? A vedeli ste, že vo Francúzsku sú symbolom Veľkej noci lietajúce zvončeky? Tie si na Zelený štvrtok zaletia do Ríma pozrieť, ako sa má pápež. Tam získajú požehnanie pre celú krajinu. A domov neletia len tak naprázdno, nesú totižto náklad sladkostí pre všetky deti. A vyššie na severe, napríklad v takom Nórsku sa nevarí nič špeciálne, ale všetko jedlo má vtedy prívlastok: veľkonočný. Teda veľkonočný párok, veľkonočný tuniak a podobne. Zatiaľčo u nás na jar všetko krásne vonia a kvitne, Nóri trávia Veľkú noc zväčša ešte na lyžiach či bežkách. Ako je to momentálne u nás vieme. Ale ako to presne bolo kedysi?
Kvetná nedeľa je nedeľa týždeň pred Veľkou nocou. Na kvetnú nedeľu odpoludnia chodievali dievčence so „zelenou vŕbou“. Bol to vŕbový konár, ozdobený mašľami. Dievčence chodili s vŕbou po domoch, pričom spievali pieseň „Číže je to nový dom, zelená je vŕba v ňom, zavíjaná…“. Do ozdobeného košíka im gazdinky dávali za to vajíčka.
Na kvetnú nedeľu sa v kostole svätili „baburiatka“ (rakytové prúty s jahňadami). Gazdovia vysvätené baburiatka dávali do domu za obrazy a hrady. Nosili ich aj na role do ozimín, kde tieto zotrvali až do žatvy.
Zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa chodievali ľudia modlievať ku krížom na Kalvárii. K štvrtkovým jedlám patrila zväčša rastlinná strava. Dnes už máme v móde najmä špenát a z neho napríklad špenátové halušky.
Na Veľký piatok ráno sa ľudia chodili umývať do potoka, aby si tým odohnali choroby. U Lukačov sa chodievali umývať na studňu. Tento deň sa považoval za veľmi pôstny. Preto sa na Veľký piatok varievala hríbová polievka a makové rezance. Mäso bolo prísne zakázané. V obciach okolo rieky Žitavy si vraj chodili dievčence v tento deň potichučky k brehu česať vlasy, aby ich mali také krásne dlhé, ako sú prúty vŕby.
Na Bielu sobotu trval pôst až do Vzkriesenia. V kostoloch sa „pálil Judáš“, až potom, po príchode zo Vzkriesenia sa už jedávalo mäso.
Veľkonočné sviatky bývali pre mládež veselé. Na Veľkonočnú nedeľu odpoludnia, po slávnostnom obede, si chodili malé deti kotúľať maľované vajíčka. Na túto hru si ešte pamätá aj pani Zdenka Dobiašová. Tí odrastenejší už mali inú zábavu: oblievali dievčence vodou, kde ich pristihli – na ceste, či vo dvoroch. To trvalo celé odpoludnie.
Na Veľkonočný pondelok ráno sa chodilo už len s voňavkou – „parfínom“ polievať dievčence za peniaze. Väčší, čo už vychodili základnú školu, už po polnoci chodili po partiách polievať vrstovníčky. Polievalo sa vodou z vedier. Dievča vyviedli na dvor, kde ju obliali. Potom ich domáci pohostili. Zatiaľ sa dievka prezliekla do suchého. A keď mali so sebou harmoniku, tak ju ešte aj vytancovali. Polievačka skončila v pondelok na poludnie.
V pondelok odpoludnia už šibali dievčence chlapcov na ulici. V utorok ráno chodili dievčence šibať chlapcov po domoch za peniaze. Tento zvyk sa už pomaly vytratil.
Veľká noc je pre kresťanov na celom svete najdôležitejšou časťou roka. V tomto čase sa totižto pripomína Ježišova obeta na kríži za všetkých ľudí sveta. Myslím si, že je to čas nielen pre kresťanov, ale pre všetkých ľudí, na chvíľu sa utiahnuť do seba, popremýšľať nad tým, ako žijeme. Pôst neznamená len zrieknuť sa mäsa, či sladkostí. Každý sa môže zrieknuť nejakého svojho zlozvyku, ktorý si niekedy nevie odoprieť. Napríklad taká lenivosť, nadávanie, fajčenie… Pokúsme sa teda byť tento rok o niečo lepší ako sme boli ten minulý.
Nech už je tohtoročná Veľká noc akákoľvek, nezabúdajme, že nám rok a možno aj pánbožko požehnal krásne počasie, slniečko, voňajúci zlatý dážď, tulipány a narcisy. Požehnal nám aj to, že žijeme v dedinke, kde máme za domom les a môžeme sa nadýchať čerstvého vzduchu. Požehnal nám, že sme zatiaľ všetci zdraví a jeden druhému nápomocní. Poďme teda spolu osláviť krásnu Veľkú noc.
www.lepetiteoptimiste.sk
www.ludovakultura.sk
Dejiny Jedľových Kostolian, Ing. Milan Povoda, CSc
Titulná fotka: Martin Habánek – Veľká noc v Čičmanoch