Ján Baranec, kostoliansky rodák, futbalový brankár
Z Kostolian putoval do učenia v Tlmačoch a tam aj začínal v klube Spartak Tlmače. Neskôr sa dostal medzi žrde Žiaru nad Hronom, kde v sezóne 1973/74 chytal za treťoligový ŽSNP Žiar nad Hronom a kde svojimi výkonmi upútal viaceré ligové kluby. Chcel ho Inter, Nitra i VSS. Hoci spod Zobora by domov nemal ďaleko, rozhodol sa nakoniec pre strojárov, čo neoľutoval.
Západniar na východe
Nebolo jednoduché nastúpiť medzi tri žrde košických VSS. Dlhé roky, konkrétne v 336 stretnutiach, ich strážil Anton Švajlen, ktorý vo vyše 100 ligových vystúpeniach neinkasoval ani gól. Túto rolu však zvládol jeho nástupca tiež dobre, veď aj Ján Baranec si vo viacerých dueloch uchoval čisté konto a v histórii strojárov, či už v drese VSS alebo ZŤS, sa stal druhým brankárom s najväčším počtom ligových štartov.
Na Solovjevku prišiel začiatkom decembra 1974 a žlto-modrí už 6. januára leteli na zájazd za veľkú mláku. Nuž, koho by takýto príchod zo Žiaru na nové, a to ešte ligové pôsobisko, nepotešil? „Bola to nádhera, veď sme hrali v Kostarike, Hondurase, Ekvádore i v kolumbijskej Bogote, takže mám krásne spomienky,“ povedal na úvod Janko, ktorý sa vyznamenal hneď v jarnej ligovej premiére v Ostrave. Mužstvo v zložení Baranec, Králka, Hoholko, Battányi, Štovčík, Štafura, Pollák, Daňko, Angyal, Galis a Lipnický gól síce nedalo, avšak ani neinkasovalo. Čisté konto si udržal aj v nasledujúcom kole proti obhajcovi titulu Slovanu.
„Iba jeden zápas mi chýbal k ligovej stovke. Nebyť zostupu a boja o návrat medzi elitu, túto hranicu by som vysoko prekonal. Napokon, aj po zostupe ma iba na jeden zápas Miško báči Vičan nepostavil. Hrialo ma však, že sme do Košíc vrátili najvyššiu súťaž veľmi rýchlo,“ konštatoval Janko, ktorý sa stal oporou mužstva. Iba z času na čas dostali pred ním šancu Habiňák a Žiak, lebo aj on sa zbratal s dresom číslo jeden.
Jeho vtedajší spoluhráč zo zadných radov František Králka hovorí: „Mal ozaj veľa vydarených zápasov, hlavne rýchlo vedel reagovať na strely zblízka. Vtedy akoby bol vo svojom živle, jednoducho súperi mu nevedeli dať gól.“ A muž s rýchlou reakciou s úsmevom k tomu poznamenáva: „Mnohí to skutočne tak hovorili, súperi ma skôr prekonali po rohovom kope, alebo z inej situácie, myslím si, že som fanúšikov košického futbalu nesklamal.“
Nakoniec, okrem už spomínaných zápasov ho neprekonali trikrát hráči Slovana, dvakrát Jablonca, Ostravy a Slavie, raz Teplíc, Frýdka-Místka. Bohemiansu, Trnavy, Chebu. Potom v 12. kole jesennej časti I. ligy 1979/80 nastúpil ešte pod Zoborom, kde ZŤS v zostave Baranec Lipnický, Ferančík, Kuchár, Tamáš, Štafura, Norocký, Daňko, J. Gajdoš ml. (Audi), Babčan, Andrejko prehrali 0:4 a brankár, ktorého začali trápiť vážne zdravotné ťažkosti, skončil na vrcholnej scéne. Nebolo mu to všetko jedno, ale život mu urobil trochu skoro príliš vážny škrt cez rozpočet. On však ešte nechcel opustiť tri žrde, niekedy aj so zaťatými zubami skúšal šťastie ešte v bráne Levíc, ktoré boli účastníkom I. slovenskej národnej ligy. Bol tam dva a pol roka, ale potom sa natrvalo vrátil do Košíc. Prečo? Jeho manželka má korene zo Zemplína, v Košiciach dostal aj byt, takže na návrat ho nebolo treba presviedčať. A potom, chodil ešte trénovať Poproč, ba objavil sa niekedy na želanie funkcionárov aj v bráne.
Potlesk aj dcéram
Jeho dve dcérky Erika a Martinka sa objavili pod vrcholnými košmi, takže kto vtedy nevedel, teraz už vie, že obe šikovné basketbalistky sú dcéry bývalého brankára VSS Baranca. Žiaľ, nemohli tiež rozvíjať svoje umenie a pomáhať na palubovke podľa želania. Kolená, ktoré trápili aktérov tejto hry ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, definitívne pribrzdili i obe sestry. Nuž, tej smoly zažila športová rodina Baranca dosť, pravda, na tom človek už nič nezmení. Preto, keď sa stretli hráči, aby si po polstoročí zaspomínali na VSS, Janko aj napriek zdravotným ťažkostiam bol medzi prítomnými. Napokon, bez diskusie patrí do tejto košickej rodiny, nehovoriac, že svojimi výkonmi zvýrazňoval lesk strojárov.
Aj jemu však dni neúprosne letia. V piatok, 29.3.2024 oslavuje sedemdesiatpäť rokov. K tomuto jubileu mu zaiste viacerí priatelia zablahoželajú, ale určite mu ešte pevné zdravie zavinšujú aj ďalší známi a spoluhráči, s ktorými pomáhal písať históriu košického futbalu. A rovnako sa ku gratulácii pripájame aj my ostatní – všetko najlepšie a na zdravie !
